Záchranné práce na zrúcanine Katarínka nezastavil ani koronavírus
Dobrovoľníci aj počas tohto roku pokračovali v záchrane ruín Katarínky, teda Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej medzi obcami Dechtice a Naháč v okrese Trnava. Rok poznačený pandémiou koronavírusu sa podľa Kataríny Vargovej z občianskeho združenia Katarínka niesol v znamení archeologického výskumu a konzervovania múrov bývalého kláštora. Všetky práce prebiehali s dodržiavaním prísnych hygienických opatrení.
Archeologický tím sa sústredil najmä na výskum bývalej budovy noviciátu a južnej kláštornej záhrady. V juhozápadnom rohu nádvoria objavili dobrovoľníci schody, ktoré viedli na druhé – veľké kláštorné nádvorie, takzvaný rajský dvor. Okrem záhrady skúmali aj interiér noviciátu. Členovia tímu sa prekopali až na spodné podlažie, kde zostalo zopár tehál z pôvodnej podlahy.
Najväčším archeologickým prekvapením bolo podľa Vargovej nájdenie vstupu do kláštora s ďalším tehlovým schodiskom. Viacerí dobrovoľníci sa zapojili aj do dokumentácie nálezov, umývania črepov, fotenia, vytvárania tabuliek či prepisovania poľných zápiskov.
Okrem archeologických vykopávok prebiehalo v areáli historickej a kultúrnej pamiatky aj jej konzervovanie. Murovanie pokračovalo predovšetkým v nadzemných častiach kláštorného krídla a nadväzovalo na práce z predošlých sezón. Dobrovoľníci sa tento rok venovali aj vyrábaniu železných tiahel v novovybudovanej kováčskej dielni či tradičnému kresaniu drevených trámov. Svoje kontúry nadobúdala postupne i južná záhrada františkánskeho kláštora. Katarínkovci vykopali zo zeme viac ako desať metrov obvodového múru, ktorý bol prekrytý hlinou a vedelo sa o ňom len vďaka geofyzikálnym výskumom
Projekt záchrany Katarínky má už 25 rokov, počas tohto obdobia dobrovoľníci ruiny kostola a kláštora čistili od náletovej zelene, postupne začali murovať, škárovať, ale nezabúdali ani na archeologické výskumy.
Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej bol založený v roku 1 618 a patril františkánskemu rádu. V roku 1 786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi ho museli opustiť, kláštor sa postupne začal meniť na ruiny. Zrúcanina sa nachádza v malokarpatských lesoch medzi obcami Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji.
SITA
