Slovensko, podaj pomocnú ruku
Aktuálna situácia v športe nie je vôbec dobrá, keďže pandémia koronavírusu naďalej obmedzuje činnosť športových organizácií. Dokedy? Na to dnes nevie odpovedať zrejme nikto.
Tomáš Horký (Autor: red)
Rozumiem, že riziko nákazy na hromadných akciách je väčšie. Z môjho pohľadu však nerozumiem, aký je rozdiel napríklad v účasti na bohoslužbách v kostoloch, kde je väčšina prítomných práve dôchodcov, ktorí sú rizikovou skupinou, a v tomto prípade opatrenia také striktné nie sú.
Pre väčšinu športových klubov a organizácií tvorí nemalú časť ich rozpočtov príjem zo vstupného. Súčasné opatrenia práve tento zdroj príjmov veľmi komplikujú, priam znemožňujú. Keď niekomu namiesto 10-tisíc fanúšikov môže prísť len 500, je to priepastný rozdiel.
Na Slovensku to, bohužiaľ, nefunguje ako v iných štátoch, kde neúčasť divákov či obmedzenie počtu návštevníkov kompenzujú príjmy z televíznych práv, reklám či ďalších marketingových príjmov. Taktiež náklady na testovanie nie sú rozhodne zanedbateľné, ak to musia športové organizácie riešiť v komerčných laboratóriách. Preto by bolo na mieste, aby prišla pomocná ruka zo strany štátu.
Stačí sa pozrieť k našim západným susedom. Česká vláda vyčlenila na podporu športu v týchto časoch miliardu korún. Na Slovensku podobný mimoriadny dotačný program v súčasnej situácii chýba, vládne opatrenia sa dotýkajú športovej obce len minimálne. Zato bezpečnostné a hygienické opatrenia, ktoré dopadajú na organizovanie podujatí a fungovanie športových organizácií, majú na ne priam likvidačné dopady.
Podpora športu aj v období pred pandémiou bola katastrofálna a športová obec je dlhodobo na okraji štátneho záujmu a z toho, že zo štátu žiadna pomoc nesmeruje práve v týchto ťažkých časoch, sa slovenský šport môže dostávať veľmi dlho.
