Úroda obilnín nie je síce rekordná, ale dobrá
Poľnohospodári už majú obilie pod strechou. A aj keď žatva sa o pár dní najmä na juhozápade Slovenska omeškala pre búrky a daždivé počasie, družstevníci v našich končinách v týchto dňoch čakajú na výsledky z laboratórií, kam zrno z jednotlivých polí odoslali, aby zistili jeho kvalitu. Jedna vec je totiž obilie dopestovať, druhá je speňažiť ho, aby bolo na platby a mzdy
„Tu v trnavskom regióne sme ako zakliati, tie dva mlyny nás nevytrhnú,“ uviedol jeden z predsedov družstva, ktoré žatvu ukončilo koncom júla. „Obilie musíme predať, aby sme mohli zaplatiť všetky potrebné výdaje,“ skonštatoval poľnohospodár. Pestovatelia obilia sú už opatrnejší ako po minulé roky, keď obilie, ktoré sa vyvážalo do Nemecka či Talianska, sa im vrátilo z dôvodu, že nedosiahlo požadovanú kvalitu. Tomu chcú tento rok predísť.
A hoci veľké suchá, ktoré boli na začiatku roka, neveštili priaznivú úrodu, neskoršie dažde obilné klasy naplnili, aj keď na niektorých miestach doslova stála voda a na obilí sa objavili plesne.
Úroda obilnín sa však ukazuje aj keď nie rekordná, predsa dobrá. A poľnohospodári sú s ňou spokojní. „Radi by sme boli spokojní aj s počtom ľudí v živočíšnej výrobe. Zohnať ošetrovateľa a dojičku hovädzieho dobytka je veľký problém. A hoci v našom družstve ponúkame aj ubytovanie, bicykel, aj obedy ako od mamy za sedemdesiat centov, plat okolo 1200 eur hrubého, zohnať dojičku či ošetrovateľa je veľký problém. Tí, ktorá sa nám hlásia, vydržia len pár dní. K zvieratám sa treba správať ako k živému tvorovi, to musí robiť človek s citom, pretože ak túto prácu nevykonáva rád, narobí viac škody ako úžitku. Som nazlostený, že úrady práce platia nezamestnaným za nič, veď kto by šiel do práce, keď dostáva podporu a tá sa mu ešte v čase koronakrízy predĺži. ‚Korona‘ nám riadne skomplikovala život, kvalitného pracovníka nezoženiete,“ uviedol jeden z predsedov družstva. Jeho slová potvrdili ďalší družstevníci.
