Spomienka na človeka, ktorý už desať rokov nie je medzi nami
Jedno slovenské príslovie hovorí: „Zíde z očí, zíde z mysle.“ Sú však ľudia, na ktorých si spomíname aj roky po ich smrti. A nie sú to len naši príbuzní… Pre mňa je jedným z takých Peter Jánoš.
Veľa Piešťancov ho poznalo ako zakladateľa a majiteľa pekárne, v ktorej sa piekol chutný chlieb, rožky a slané tyčinky tradičným spôsobom – v trojetážovej peci. Dal jej preto meno Dompek. Pekáreň fungovala sedemnásť rokov a výrobkami zásobovala celý región.
Peter hrával v mladosti futbal, no potom aktívne nešportoval. Keď som ho však požiadal o sponzorovanie nášho kolkárskeho mužstva v mestskej lige, bez rozmýšľania súhlasil. Preto i vďaka nemu získali kolkári Dompeku nielen tituly majstra Piešťan, ale aj Slovenska. Na zápasy „jeho“ tímu v mestskej lige chodil aj v čase, keď už bol vážne chorý. Po vyše roku márneho zápasu so zákernou chorobou zomrel pred desiatimi rokmi prvého apríla. Bol ešte mladý, mal len 55 rokov. Keď mi túto smutnú zvesť oznámil náš spoločný kamarát Fero, najskôr som si myslel, že je to prvoaprílový žart. Žiaľ, nebol.
Peťo, hoci už desať rokov snívaš svoj večný sen, je v Piešťanoch veľa ľudí, ktorí na teba v dobrom spomínajú. Ja patrím medzi nich.
Štefan Gregorička
