Jeden z anjelov prišiel aj k nám
Prišla rovno k našej bráne a doniesla rúška pre mojich najmilších. Bola prvá, a preto si jej čin nesmierne vážim. Ani sme sa neobjali ako zvyčajne a nepodali si ruky. A keď sme sa chceli spolu odfotiť, náš sused, ktorý práve obstrihával v predzáhradke akýsi kríček, sa bál chytiť aj môj fotoaparát. Veď čo ak práve ja mám koronavírus? Kašľala som statočne.
No ona – dáma v červenom kabátiku s kožušinkou a rúškom – sa nebála. Tie rúška mi podala, pritisla sa ku mne a urobili sme si selfíčko. Zdržala sa len pár minút. Ešte mi podala škatuľku s antibiotikami, povedala zopár inštrukcií, ako ich užívať, a potom zamávala a odfrčala za ďalšími, ktorí potrebovali jej rúška. Vďaka, Danielka. A ak ťa aj dnes bolí koleno, ktoré si si rozbila na pochôdzke za dobročinnosťou, verím, že ti ho má kto pofúkať a čoskoro sa zahojí. Ja ti posielam vzdušný pozdrav a veľké Ďakujem.
Viera
Danielka, ďakujem ti za rúška aj lieky!
