Moravany: Výročie prírodnej pamiatky Veľký jarok

Veľký jarok (miestnymi obyvateľmi nazývaný aj Hlboký jarok) je situovaný na úpätí Považského Inovca v okrajovej časti Moravian. Prístup k nemu je z Vrchnej ulice (predtým nazývanej podľa neho aj K Veľkému jarku), cez ktorú vedie turistická trasa značená zelenou farbou.
Od roku 1964 bol chráneným prírodným útvarom, od 1. septembra 2004 je prírodnou pamiatkou štvrtého stupňa ochrany. Predmetom ochrany je významná forma výmoľovej erózie a významného paleontologického a archeologického náleziska na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Chránené územie bolo zriadené v roku 1964 po vyjadrení ministerstva kultúry.
Chránenú lokalitu predstavuje 20 metrov hlboká a približne sto metrov dlhá erózna ryha (roklinový výmoľ) v štvrtohorných sprašových sedimentoch, ktorá prerezáva sprašovú pseudoterasu Váhu. Roklina je lemovaná strmými stenami. Vznikla pomerne rýchlo z vozovej cesty. Tento proces trval necelých sto rokov. Sprašové steny boli modelované eróznou činnosťou vody a vetra tisícky rokov do dnešnej podoby. Pamiatka sa rozprestiera na ploche s rozlohou 0,85 hektára.
Spraš je usadená hornina naviata vetrom, ktorej hlavnou zložkou je jemný kremenitý prach a íl. Sprašové náveje vznikali v ľadových dobách.
Profily sprašových stien vo Veľkom jarku v Moravanoch začal od roku 1931 sledovať geológ K. Zapletal a od roku 1932 učiteľ a spolupracovník Národného múzea v Prahe J. Petrbok. Väčšinu správ o tejto lokalite uverejňovali v brnianskom časopise Lidové noviny. Neskôr dokumentáciu o Veľkom jarku publikovali V. Ložek, F. Prošek a V. Ambrož.
V blízkom okolí obce Moravany nad Váhom sa nachádza niekoľko významných paleontologických lokalít z obdobia pleistocénu. Jednou z týchto lokalít s výstupom štvrtohorných uloženín obsahujúcich najmä bohaté spoločenstvá mäkkýšov je aj nálezisko Veľký jarok. Tvorí ho rez sedimentmi severného ukončenia Trnavskej sprašovej pahorkatiny a je jedinečným príkladom procesov svahovej modelácie.
V stenách Veľkého jarku sú odkryté tri vrstvy spraší. Sprašové sedimenty tejto lokality sú významné aj z pohľadu paleontológie. V hornej časti sa nachádzajú otvory vysekané do stien, ktoré ďalej pokračujú chodbami. Nad Veľkým jarkom možno pozorovať torzá židovského cintorína. Výmoľ je dnes stabilizovaný a upevnený vegetáciou.
Iné veľké sprašové profily sú v tehelni na Banke, v Zamarovciach pri Trenčíne, ale žiadny sa nevyrovná profilu v Moravanoch. Podobné sprašové útesy možno nájsť aj inde vo svete, napríklad v lokalite Vicksburg, štát Mississippi v USA.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 46, ktoré je v predaji od 11. novembra.