Život nie je rozprávka, ale zázraky sa môžu diať
Niekedy stačí jedna poriadna facka od života a ľudia po nej padajú k zemi ako podťaté stromy. Iní zase musia podstúpiť hotovú krížovú cestu a navzdory nej neklesajú na kolená.
Manželia Jaroslav a Monika Bittnerovci z Piešťan sa starajú o Veroniku, ktorá je pripútaná k invalidnému vozíku. Navždy. O svoje miesto na slnku zápasí zubami-nechtami. Jej staršia sestra Jarmila takou bojovníčkou nebola. Mala pätnásť rokov, keď si vybrala cestu, po ktorej sa dá kráčať len smerom do pekla. Na štartovacej čiare boli drogy.
Raz za pol roka sa Jarmila ukázala doma. Po otázke, či sa nechce vrátiť, nasledovala odpoveď, že je spokojná. Aj vtedy, keď ju zbili miestne „konkurentky“ a vystrihali lysiny na hlave, lebo im liezla do rajónu. Z kúpeľného mesta musela zdrhnúť. Potulovala sa po zahraničí. „Volala mi aj z Amsterdamu, že ju zašili policajti,“ poznamenáva J. Bittner. Do Nemecka mala zákaz vstupu, súdnemu nariadeniu neunikla ani na Slovensku. Z protidrogového liečenia však utiekla. Za okradnutie kamionistu dostala štyri mesiace natvrdo, ktoré si odsedela v leopoldovskej väznici. Zakotvila v krajskom meste. Pred dvomi rokmi ju našli mŕtvu v stoke ústiacej do potoka Trnávka nahú a s rozbitou lebkou po šiestich úderoch tupým predmetom. Len pred pár týždňami vyšetrovatelia prípad založili – páchateľ neznámy. „Policajti ju poznali ako prostitútku a podľa nich bola jednou z najinteligentnejších. Drogy vraj brala, ale nie veľmi intenzívne,“ dodáva J. Bittner.
Vybrali sme z reportáže, ktorú si môžete prečítať v Piešťanskom týždni číslo 18, ktoré je v predaji od 29. apríla.
