Na Jána sa nepracovalo na poli a zapaľovali sa ohne
PIEŠŤANY – Pre kresťanov je obdobie slnovratu aj obdobím narodenia Jána Krstiteľa. Aj z tohto dôvodu sa vžil názov „svätojánske“ zvyky.
„Naši dávni predkovia mali sv. Jána Krstiteľa v hlbokej úcte“, hovorí Jarmila Hluchová z Balneologického múzea. Mládež zbierala opotrebované metly a pred Jánom ich namáčali do živice či kolomaže a odnášali ich za dedinu. Po zotmení zapaľovali vatry, ktoré preskakovali, oheň udržiavali dlho do noci a popol neskôr rozhádali po poliach.
Zvyky z tohto obdobia sa spájali aj s ďalším živlom – vodou. K najstarším obradom patrilo privolávanie dažďa.
Ľudia verili, že rastliny, ktoré kvitli na Jána majú magickú a liečivú moc. Naši predkovia kúpali deti v odvaroch z týchto bylín. Boli presvedčení o tom, že takto im zabezpečia zdravie a uchránia ich pred urieknutím.
Na Jána sa však nepracovalo na poli. Nesadilo sa, neokopávalo, ľudia vravievali, že zem sa nemá nijako narúšať.
Zvyky pochádzajúce z uctievania slnka, t.j. aj jánske ohne a ďalšie obrady sú známe po všetkých európskych kultúrach a v rôznych podobách ich môžeme vidieť aj v súčasnosti.
