Najhoršiu povesť má „starý rínek“ i Prednádražie

Najviac pocitov vyjadrili občania ku kvalite priestorov (36,1 percenta), nasledoval dostatok a kvalita zelene (23,8 %), pohyb peši a na bicykli (21,7 %), bezpečnosť (18,4 %). Pozitívne pocity prevládali v prípade kvality verejných priestorov (57%) a verejnej zelene (53 %). Negatívne pocity prevládali v oblasti pohybu na bicykli, peši (53 %) a v prípade hodnotenia bezpečnosti v meste (59 %).

Vyjadriť sa v pocitovej mape môžete k verejným priestorom, ktoré radi navštevujete, ale i, naopak, k priestorom, ktoré sú neobľúbené a zanedbané. Podľa doterajších zanechaných vyjadrení na pocitovej mape obyvatelia najradšej navštevujú mestský park, park na Kúpeľnom ostrove, Winterovu ulicu, Kolonádový most, ale aj Lodenicu.

Naopak, najnegatívnejšie sú vnímané priestory v lokalite železničnej a autobusovej stanice, starého trhu, os Lipa-Slovan-amfiteáter, Lido (Vážsky ostrov) a sídlisko Adam Trajan.

Z hľadiska bezpečnosti sú priestory mesta vnímané takmer totožne ako v prípade hodnotenia celkového dojmu z priestranstva, a tak sa podľa vyjadrení na pocitovej mape obyvatelia cítia bezpečne v lokalite Winterova ulica, Námestie slobody, Nitrianska, Rázusova, Teplická ulica, na Kolonádovom moste a v mestskom parku. Naopak, negatívne vnímajú bezpečnosť na starom trhu, na osi Lipa-amfiteáter-Slovan, na sídlisku Adam Trajan a na Helsinskej ulici.

V celom komplexe hodnotenia pohybu, vnímania priestranstva či bezpečnosti je tak najviac negatívne hodnotený a vnímaný predstaničný priestor, nasleduje sídlisko Adam Trajan a „starý rínek“. Naopak, najviac pozitívnych hodnotení získal mestský a kúpeľný park, ako aj Winterova ulica.

Pritom pozitívne hodnotené lokality Winterova, mestský a kúpeľný park sú priestory, ktoré vznikli ešte pred rokom 1948. Sú chránené štatútom kúpeľného mesta, vyhlásené za chránené územia a nachádzajú sa v pamiatkovej zóne. Všetky tieto regulatíva zabránili ich degradácii.

Naopak, obyvatelia vyjadrujú, že pocit kvality priestoru a bezpečnosti výrazne znižujú objekty, ktoré chátrajú od roku 1989, a to hotel Lipa, Slovan či amfiteáter, ale aj „starý rínek“, ktorého súčasná podoba vznikla až po roku 1989. K týmto lokalitám je však potrebné priradiť aj objekt Kúpeľnej dvorany, ktorý je už rok opustený. K nim patria lokality mimo centra mesta ako sídlisko Adam Trajan či Prednádražie.

Pocity obyvateľov – manuál pre politikov

Pocitová mapa je tak jasným manuálom pre politických reprezentantov mesta, ako pri revitalizácii a obnove Piešťan postupovať. To však vyžaduje komplexné a systémové riešenia, nie sektorové či čiastkové. Podložené inováciou územného plánu rozvoja mesta s jasným zameraním odkiaľ a kam Piešťany vlastne smerujú s ohľadom na demografický vývoj obyvateľov mesta. Takýto zámer sa však nedá zrealizovať v rozsahu jedného volebného obdobia, to jest za štyri roky. Na to všetko, čo desiatky rokov chátralo, nemá mesto finančné prostriedky a ani priestor za taký krátky čas revitalizovať.

Nehovoriac, že viacero negatívne hodnotených nehnuteľností mestu nepatrí a do ich obnovy či skultúrnenia musí ich majiteľov prinútiť.

Celkovému projektu obnovy a rozvoju Piešťan by však mali predchádzať aj verejné diskusie, aby sa predišlo rôznym petíciám a odporu obyvateľov napríklad len z dôvodu lokálnych záujmov jednej ulice.

Súčasné vedenie mesta či mestskí poslanci vo svojich predvolebných sľuboch všetci do jedného deklarovali snahu o rozvoj Piešťan. Je teda len na nich, či sa v nadchádzajúcich mestských rozpočtoch objavia populistické a nekoncepčné riešenia ako v uplynulom volebnom období 2014 až 2018. Alebo si stanovia cieľ a harmonogram obnovy Piešťan na niekoľko volebných období dopredu, aby kúpeľné mesto opäť raz zažiarilo ako vo svojich dnes už dávnych a zašlých slávnych obdobiach.

Jozef Vojčiniak