Zomrel Ivan Luknár, česť jeho pamiatke!
Bývalý riaditeľ piešťanského gymnázia, Ivan Luknár spí už svoj večný sen. Zomrel vo štvrtok 22. novembra vo veku 74 rokov. Kedysi, zdá sa to už dávno, prevzal I. Luknár v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca Cenu víťaza súťaže Olympijských festivalov detí a mládeže Slovenska pre roky 2011 a 2012 z rúk prezidenta Slovenského olympijského výboru Františka Chmelára . A keď na škole odokrývali bustu P. Coubertina či sadili lipy, bol tiež pritom. Bol všade. A v škole mali pocit, že je všadeprítomný a pritom neviditeľný.
Pri príležitosti osemdesiateho výročia gymnázia si I. Luknár dal toho istého motýlika ako pred dvadsiatimi rokmi. (Autor: vd)
Zaslúžil sa o to, aby gymnázium nieslo meno zakladateľa olympizmu – Pierre de Coubertina. Dnes už mu horia iné, než olympijské ohne. Česť jeho pamiatke! Ivan Luknár svoju životnú púť ukončil vo štvrtok 22. novembra.
Poznali ho žiaci, učitelia a z mladších dôb aj tí, čo jazdievali na koni v areáli Bodona v Piešťanoch a tiež ľudia, čo žili v starých Piešťanoch poblíž jeho domu na Bajzovej ulici, kde často a s láskou brázdil okolité uličky so svojimi psími miláčikmi. Ako dlhoročný riaditeľ prestížnej piešťanskej strednej školy sa zaslúžil o rozvoj „svojho“ gymnázia. A pretože jeho doménou bol šport, niet divu, že za jeho éry postavili novú telocvičňu s multifunkčným využitím a bývalý „zelovoc“ , prenajatú provizórnu budovu pre prvákov z piešťanskej elektriny, prestavali na novú budovu osemročného gymnázia.
Pred dvoma dvomi v októbri zažil I. Luknár špeciálny deň. Užil si minúty svojej slávy pri mikrofóne pred naplnenou sálou piešťanského kina Fontána. Boli tam všetci.
Jeho dávni kolegovia, mnohí žiaci a všetci si spoločne užili jeho príhovor pri príležitosti 8O. výročia piešťanského gymnázia, ktorý mal byť pôvodne veľmi krátky, no I. Luknár, ako dobrý rečník ho natiahol na možno aj trojnásobok vymedzeného času, aký mu dramaturgovia oslavy prisúdili. Bol milý, bezprostredný, stále sa usmieval a k rečníckemu pultu prišiel, bez toho, že by mal pri sebe paličku-pomocníčku. „Dnes som si na osemdesiatiny našej školy uviazal symbolického motýlika, ktorého som mal na oslave 60. výročia gymnázia,“ usmial sa na začiatku svojho dlhého, vtipnými komentármi pretkaného príhovoru I. Luknár.
Nech mu je zem, po ktorej celý život kráčal, či sa nosil ako mladý jockey v sedle obľúbeného koňa, ľahká!
