Dá sa to aj inak
Komunálnej politike sa podrobne venujem už vyše dvadsať rokov a niekoľko rokov ju sledujem tiež odborným okom. Za toto obdobie som preskákal mnohých primátorov, starostov a veľa zastupiteľstiev, takže som pripravený takmer na všetko. Čo sa zavše deje v Piešťanoch, ma však neustále udivuje.
Naposledy to bolo hašterenie sa o kompetencie medzi dvomi orgánmi samosprávy. Zákon o obecnom zriadení, ktorý by si zaslúžil kompletne prekopať, veľa priestoru na vzájomné ovplyvňovanie oboch orgánov samosprávy nedáva. Vždy rozhoduje, či je primátor voči zastupiteľstvu v opozícii, alebo dokážu navzájom kooperovať. V Piešťanoch je to, žiaľ, o opozičnom postavení, na čo vlastne dopláca mesto a jeho občania.
Posledná piešťanská mestská rada opäť vyhrotila vzťahy medzi primátorom a poslancami. Zbytočne, pretože situácia vôbec vzniknúť nemusela, ak by si primátor Tamajka nenechával všetko pre seba a o svojich plánoch by s poslancami diskutoval. Pripomína mi to niektoré udalosti v Trnave, keď si primátor Bročka robil rozhodnutia bez vedomia poslancov, a tí mu to na zastupiteľstve vždy oplieskali o hlavu. Lenže v jeho prípade to došlo tak ďaleko, že bez komunikácie s vlastnými partajníkmi urobil kroky, ktoré nielenže zavinili rozpad Lepšej Trnavy, ale pripravili mesto o státisíce eur.
V Piešťanoch zatiaľ, teda okrem niekoľkých súdnych procesov pre Tamajkovu personálnu politiku, takáto situácia nehrozí. Peniaze sa zbytočne nestratili, len sa presunuli na iné priority. Jasné, že to pár týždňov pred voľbami každého zabolí, lebo ešte treba narýchlo naplniť dané sľuby.
Najlepšie by za danej situácie bolo, keby ovca ostala celá a vlk sýty. Stačilo by si zobrať príklad z už nebohého primátora Skalice Stana Chovanca, ktorý kooperáciu medzi obomi orgánmi samosprávy dotiahol do stavu, že vo voľbách nemal protikandidáta a mesto vyzerá tip-top.
Gabo Kopúnek
