Na hrušky v Drahovciach prišla aj modlivka
Je čas dozrievania ovocných plodov. Sladké hrušky zlákali v Drahovciach nielen maškrtníkov, ale aj túto modlivku zelenú. Striehla na hmyz. Je čoraz vzácnosťou, vidieť modlivky vo voľnej prírode. Obrábaním poľnohospodárskej pôdy ale i ďalším nepriaznivým pôsobením človeka v prírode kedysi tak hojne vyskytujúci sa druh objavíuje na slnkom zaliatych lúkach, medziach či v sadoch už len v obmedzenom množstve. Pozornému oku fotografa Pavla Karabu táto modlivka nemohla usjť.
Modlivka si sadne a striehne na hmyz, ten loví prednými končatinami. (Autor: Pavol Karaba)
Modlivka podobne ako napríklad lúčny koník či niektoré motýle a zvieratá obdarené maskovaním, má fantastickú schopnosť splynúť s prostredím. Uvidí ju len ten, čo chodí po prírode s otvorenými očami. Táto si sadla na hrušku a na nej striehla na hmyz. Keď chytila korisť, uchopila ju pomocou predných končatín, na ktorých má malé „tŕniky“. O pár dní nastane obdobie, keď sa modlivky začnú páriť. Robia to zvyčajne koncom leta, ale keďže všetko je tento rok posunuté, je možné, že podobne ako hrušky, aj modlivky dospejú skôr a s hrami lásky začnú už čo nevidieť.
Ako rozpoznáte, ktoré je samec a ktorá samička? Dáma je oveľa väčšia. Samičku čaká koncom leta a na jeseň uruprná práca – kladenie vajíčok. Prilepí ich na konárik alebo steblo trávy, aj ony splynú s prostredím podobne ako ich rodičia. Vajíčka sú chránené puzdrom, aby im neublížilo počasie aj prirodzený nepriateľ. Jedna samička nakladie asi sto až dvesto drobučkých vajíčok. Tým skončí jej úloha aj života na tejto zemi. S príchodom zimy modlivky hynú.
Nechali však po sebe stopu života a na jar sa z vajíčok vyliahnu mladé modlivky, podobné svojej matke a otcovi, ale bez krídel a zatiaľ bezpohlavné. Krídla narastú, pohlavie sa tiež vykryštalizuje. A kolobeh ich existencie sa opakuje. O rok, ak by ste mali šťastie, môžete uvidieť v Drahovciach na hruškách sedieť a loviť potomkov tejto modlivky.
