V štyridsaťročnej Júlii precestovali dvaja študenti svet
Dvojica dobrodruhov – Slovák a Čech, dokonca bratranci – si v roku 2008 povedala, že chcú precestovať svet v štyridsaťročnej Škode 1000 MB. Začiatkom septembra naštartovali Michal Vičar a Martin Beťko starú embéčku a z Olomouca vyrazili smerom na východ. Za sedem mesiacov stihli prejsť viac ako dvadsať štátov, štyri kontinenty a štvorkolesový veterán nabehal približne 40-tisíc kilometrov.
Júlia otvárala dvere
O dobrodružnej ceste hovoril v Piešťanskom informačnom centre rodák z Olomouca M. Vičar: „Pre starú embéčku sme sa rozhodli preto, že je to krásne auto – teda z estetického dôvodu. Malo to však i praktickú stránku, pretože toto vozidlo sa dá takmer všade a za každej okolnosti opraviť. Autu sme dali meno Júlie. Bolo to na počesť automechanika, ktorý nám ju požičal. Jeho predošlé auto sa tak volalo. Tiež to mala byť jediná slečna na našej ceste.“
M. Vičar prezradil, že snehobiela embéčka dvojicu nenechávala „iba“ v štichu, otvárala im dvere k miestnym obyvateľom, nenechala chladnými ani policajtov či colníkov, no hlavne automechanikov. „Škodu na našej ceste nepoznali takmer nikde. Bola to pre ľudí rarita a pomohlo nám to nielen na úradoch, ale aj v autoservisoch. Len výnimočne sme za opravy museli platiť. Keď nás spozorovali miestni, vždy nás pozvali k nim domov, najesť sa, porozprávať sa či prespať,“ dodal M. Vičar.
Tisícka bola pravdepodobne najspoľahlivejšia
Majiteľ Classic Car múzea veteránov v Moravanoch nad Váhom Ján Horňák sa pre Piešťanský týždeň vyjadril k dobrodružstvu dvoch študentov. Uviedol, že podobnú cestu si môžu vychutnať najmä mladí ľudia. Starší už potrebujú svoje pohodlie a pokoj. Štyridsaťtisíc kilometrov pre 40-roč-nú Škodu 1000 MB nepovažoval za veľmi ťažký oriešok. Podľa neho to boli jedny z najspoľahlivejších vozidiel. J. Horňák prezradil, že sa začali vyrábať v roku 1963 a každé dva roky podstupovali rôzne kozmetické zmeny. Motor zostával viac-menej bez zásahov. Tisícky sa vyrábali približne desať rokov a v 70. rokoch dvadsiateho storočia po nich nastúpili stovky. „Tisícka mala veľmi dobré jazdné vlastnosti, či bol sneh alebo blato, nikdy nebol problém. Pre ľahkú prednú časť sa mohlo pri silnejšom bočnom vetre stať, že auto dokázalo odfúknuť. Pokiaľ by ste sa ale spýtali majiteľov tisícok a potom ďalších škodoviek, určite by vám odpovedali, že to bolo najlepšie auto,“ dodal J. Horňák.
Celú reportáž si môžete prečítať v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
