Dnešok patrí obetiam holokaustu a rasovej diskriminácie
V roku 1941 v deviaty septembrový deň začal v slovenskom štáte platiť Židovský kódex. Nazývalo sa tak vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov. V dnešný deň – Deň obetí holokaustu a rasového násilia – sa preto pripomínajú zločiny holokaustu a rasovej diskriminácie.
Historik Milan Zemko tvrdí, že holokaust si treba pripomínať dlhodobo, pretože šlo o zločin nevídaných rozmerov. Na fyzickej likvidácii Židov sa podieľala aj slovenská politická reprezentácia, dopĺňa Zemko.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a vyzýva k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie. Slovensko sa s holokaustom podľa historika nevyrovnáva horšie ako iné krajiny, stále však na tom nie sme najlepšie, aj čo sa týka ďalších historických udalostí. "Historické povedomie by malo byť na Slovensku dôkladnejšie a systematickejšie pestované," hovorí Zemko.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a vyzýva k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie. Slovensko sa s holokaustom podľa historika nevyrovnáva horšie ako iné krajiny, stále však na tom nie sme najlepšie, aj čo sa týka ďalších historických udalostí. "Historické povedomie by malo byť na Slovensku dôkladnejšie a systematickejšie pestované," hovorí Zemko.
Židovský kódex sa nazývalo vládne nariadenie číslo 189 o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov. Kódex nekompromisne definoval jedincov etnicky a nábožensky, nevyhýbal sa ani slovnému vymedzeniu "židovského miešanca". Zbavil Židov na Slovensku základných občianskych a ľudských práv a nehnuteľného či veľkej časti hnuteľného majetku. Podľa neskoršie vydanej vyhlášky museli nosiť od šiestich rokov žltú šesťcípu hviezdu. Väčšinu nariadení prebrala vtedajšia vláda z nacistického Nemecka.
V dôsledku opatrení sužovali už krátko po schválení zákona dve tretiny zasiahnutých Židov ťažké sociálne podmienky. Štát sa situáciu rozhodol riešiť ich deportáciou zo Slovenska. Prvých tisíc žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, tak ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko sto. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
V dôsledku opatrení sužovali už krátko po schválení zákona dve tretiny zasiahnutých Židov ťažké sociálne podmienky. Štát sa situáciu rozhodol riešiť ich deportáciou zo Slovenska. Prvých tisíc žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, tak ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko sto. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
V súvislosti s pamätným dňom sa na Slovensku organizuje niekoľko podujatí. O 15:30 si na Rybnom námestí v Bratislave tento deň uctia kladením vencov prezident SR Ivan Gašparovič, predseda vlády SR Robert Fico, arcibiskup – metropolita Bratislavskej arcidiecézy Stanislav Zvolenský, bratislavský rabín Baruch Myers a veľvyslanci. V Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave sa dnes o 17:00 uskutoční pietna spomienka na Deň obetí holokaustu a rasového násilia. O 16:00 sa občania Košíc stretnú na pietnej spomienke.
