Od vypuknutia povstania uplynulo 69 rokov
Od vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) dnes uplynulo 69 rokov. Povstanie bolo ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny a malo zásadný význam pri obnove Československa.
Na jar roku 1944 silnelo na Slovensku partizánske hnutie a situácia vyvrcholila v auguste príchodom nacistickej armády, ktorú na jeho územie povolal prezident Jozef Tiso. Povstanie riadila Slovenská národná rada a jeho základom bola povstalecká armáda vedená Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci a partizáni, ako aj príslušníci ďalších národov.
V marci 1944 prezident Edvard Beneš z londýnskeho exilu poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Golian sa stal veliteľom Vojenského ústredia – ústredného orgánu príprav povstania v slovenskej armáde, ktoré utvorili v apríli v Banskej Bystrici. Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali 20. júla o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu. Hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.
V marci 1944 prezident Edvard Beneš z londýnskeho exilu poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Golian sa stal veliteľom Vojenského ústredia – ústredného orgánu príprav povstania v slovenskej armáde, ktoré utvorili v apríli v Banskej Bystrici. Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali 20. júla o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu. Hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.
Dňa 29. augusta 1944 dopoludnia začali nemecké vojská a policajné jednotky obsadzovať Slovenskú republiku. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla ozbrojený odpor – začalo sa Slovenské národné povstanie. Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš. Z banskobystrického vysielača začal 30. augusta vysielať Slobodný slovenský vysielač. V posledný augustový deň nemecké okupačné vojská odzbrojili Východoslovenskú armádu, ktorá mala byť kľúčovou zložkou povstania. Slovenská národná rada deklarovala 1. septembra obnovenie Československa a prevzatie moci na Slovensku. Na druhý deň Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra sa však vysielalo z mobilného vysielača.
Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR sa začala 8. septembra. Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR prekročili Dukliansky priesmyk 6. októbra. Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal generál Rudolf Viest, Golian sa stal jeho zástupcom. V druhej polovici októbra sa začala veľká ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu. Na konci októbra sa povstaleckí činitelia presunuli z Banskej Bystrice na Donovaly. Nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu. Generál Viest vydal v posledné októbrové dni rozkaz o ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja. Partizáni potom bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945.
