Nad vinohradmi v regióne sa zaťahujú mraky
PIEŠŤANY – Hoci slovenské vína získavajú vďaka svojej kvalite každoročne na rôznych súťažiach jedno ocenenie za druhým, výmera vinohradov sa u nás z roka na rok zmenšuje. Piešťanský región síce nepatrí do vinohradníckej oblasti, no ešte v nedávnej minulosti aj u nás viniciam darilo.
Nízke výkupné ceny hrozna v posledných rokoch však zapríčinili, že vinohrady sa stali stratovou záležitosťou. Nielenže sa neoplatí investovať do ich obnovy, ale jednoducho sa likvidujú…
Družstvá sa radšej vinohradov zbavujú
V našom okrese začali hneď začiatkom tohtoročnej jari s likvidáciou vinohradov družstevníci v Chtelnici a Vrbovom. Dôvodom je ich nerentabilnosť. Potvrdil nám to aj ekonóm a zároveň aj podpredseda Poľnohospodárskeho družstva v Chtelnici Juraj Otajovič: „Hlavnou príčinou zrušenia nášho vinohradu sú veľké straty, ktoré predstavovali ročne vyše 33-tisíc eur. Výkupné ceny hrozna boli doslova likvidačné – 15 centov za kilogram bieleho a 17 centov za červeného hrozna.
Za také ceny však nikto hrozno nedopestuje. Vinohrad bol už prestarnutý, preto mal veľký výpadok krov. Navyše je náročný na ručnú prácu a na ošetrenie vinohradu je potrebné veľké množstvo chémie, ktorá je z roka na rok drahšia. Keďže takáto výroba je pre nás neefektívna, požiadali sme platobnú agentúru o možnosť vinohrad zlikvidovať. Hneď po doručení rozhodnutia sme s prácami aj začali. Ak splníme podmienky likvidácie, ktoré posúdi komisia, môžeme požiadať agentúru o dotáciu. V zmysle nariadenia sme však do troch rokov od vyplatenia dotácie na likvidáciu vinohradu povinní splniť predpísané podmienky.“
Namiesto hrozna tráva?
V čase našej návštevy pracovalo v chtelnickom vinohrade 18 ľudí so štyrmi traktormi a špeciálnymi mechanizmami na vyťahovanie klčov a oporných stĺpov. Okrem členov družstva im pomáhali s likvidáciou vinice na 22-hektárovej výmere, aj brigádnici. „Naši ľudia musia postupne do konca mája odstrániť bezmála 47-tisíc koreňov viniča odrôd Müller Thurgau, Rizling rínsky a vlašský, Rulandské modré, biele a šedé, Savignon, Veltlínske zelené, Tramín červený, Frankovka a Svätovavrinecké, ako aj oporné stĺpy. Kým klče sa spália, stĺpiky sa dajú ešte využiť, preto ich uskladníme. Na čo sa plocha po vinohrade využije, nie je zatiaľ jasné, zrejme tam budú pasienky,“ povedal nám vinohradník Marek Abramovič.
Ešte väčšiu výmeru, až 26,5 hektára, mal vinohrad vo Vrbovom. Aj ten je už v likvidácii. Na rozdiel od Chtelničanov to Vrbovčania robia na vlastné náklady. „Náš vinohrad bol vysadený v roku 1964. Odvtedy sme zaznamenali veľký výpadok koreňov. Namiesto 3500 až 4000 ich je na hektári len asi tretina. Navyše časť úrody nám ľudia každoročne ukradli. Pestovanie hrozna je náročné na ručnú prácu a pri nízkych výkupných cenách sa ho vôbec neoplatí pestovať,“ povedal nám hlavný agronóm vrbovského PD Jozef Surovčík.
Viac sa dočítate v novom vydaní Piešťanského týždňa.
