Cez víkend prechádzame na zimný čas, pospíme si dlhšie

Prechod na stredoeurópsky čas postihne dva nočné rýchliky Zemplín R 614 a R 615, ktorých cestujúci strávia vo vlaku o hodinu viac. Rýchlik 614 na trase z Humenného do Bratislavy príde o 2:06 letného času do Liptovského Mikuláša, tam hodinu počká a odíde o 2:08 zimného času. Rýchlik 615 z Bratislavy do Humenného dorazí o 2:20 letného času do Žiliny, odkiaľ bude mať odchod o 2:24 už stredoeurópskeho času.
Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé – 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011.
Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.
Prechod na zimný čas je vo všeobecnosti pre väčšinu ľudí príjemnejší, keďže si poležia v posteli o hodinu dlhšie. Okrem toho je zimný čas aj prirodzenejší pre ľudský organizmus, hovorí psychológ Peter Miler. Ľudia s citlivým spánkom môžu mať problémy a istý čas im potrvá, kým si upravia spánkový cyklus. V zimnom čase nastáva aj v prírode útlm, moderná spoločnosť však funguje ďalej a od ľudí sa očakáva rovnaký výkon. "V minulosti ľudia žili viac spätí s prírodou a v zime žili vo väčšom útlme," dodal psychológ.