Blog Petra Remiša: Eyjafjallajökull
Jedinou dobrou správou minulého týždňa bola sopka Eyjafjallajökull. Vzdušnou poštou nám poslala sklo na stotisíc pivných fliaš. Stačí počkať kým spadnú, naplniť ich a vypiť. Potom ich vrátime Islanďanom na recykláciu.
Zlých správ bolo viac. Mne napríklad prišlo nevoľno z výzvy, aby členské štáty EÚ finančne pomohli aerolíniám. Chudáčikovia. Kvôli sopečnému prachu prichádzajú denne o 250 miliónov dolárov. Treba im tie zisky refundovať.
Ešteže ten dolár nemá takú hodnotu…
Takže už nedotujeme len krachujúce banky a farmárov. Už nestačí posielať pšenicu Afričanom, keď sa im podarí všetko prejesť. Najnovšie sa ponáhľame pumpovať peniaze do letectva. Treba. Ešte sa dosť nenabalili.
Alebo ako na vás pôsobí správa, že 16 000 komerčných lietadiel vypustí ročne 700 miliónov ton CO2? A pri spiatočnom lete Londýn – New York vygeneruje jedna osoba dve tony skleníkového plynu?
Je to akoby každý pasažier prešiel tú istú trasu sám v aute
Ľudí natoľko irituje predstava, že by prišli o dovolenku na Maledivách, že nad tým ani rozmýšľať nechcú. Radšej sa spravia slepí a vrazia spoločné prostriedky do gágora leteckých gigantov. Presne podľa hesla „po nás potopa.“
Alebo ako to povedal jeden predvídavý pasažier:
Teraz lietajme. Plakať budeme neskôr.
