Blog Petra Remisa: Debilina

Ale pekne po porádku: Volakedy som mav oči jako rys. Lenže raz ma zavolali z Bandy hluchého Vojta, aby som si s nimi zahrav „Bednu od whisky“. Priložím ucho ke gitare, že ju doladím – a zrázu „prásk!“.
Struna sa roztrhla a poslala ma na plný invalidný.
Od začátku som si k dóchodku privyrábav: Predávav som Nota Bene, alebo som hrav hluchonemého a roznášav som večer po podnikoch plyšové hračky, za keré som inkasuvav dvacku.
Prihlásev som sa aj na paralympiádu.
Mal som dobré šance v behu cez prekážky. Lenže žiarlivý Driapoš ma vyškrtov, že netrénujem. Neviem načo, ked iba jeden pretekár mav dve nohy: JÁ. Kebych vyhrav, tak sa hlásim jak Bača do Let´s Dance. Porotu by som oslinev.
Myslev som „oslnev“, ale neviem opravit preklepy.
Potom mi poradili napísat list čitatelom PT, aby sa mi zložili na sklené oko. Do dnešného dna mi nigdo ništ neposlav, ale ludom sa to asi lúbilo. Ze dna na den skočev predaj novín na dvojnásobek.
Odtedy píšem pravidelne, jennu debilinu za týden. S pravopisom mi pomáha teta Gitka.
Ešče nevieme mekčene, ale makké „i“ nám už yde na stopro.