Na Bielu sobotu sa plietli korbáče a farbili kraslice
PIEŠŤANY – S prípravami na oslavu Zmŕtvychvstania Ježiša je spojená Biela sobota. Ráno prvýkrát zazneli zvony a po ich „rozviazaní“ sa celá rodina ponáhľala umyť do potoka.
Muži a chlapci plietli z vŕbových prútov „korbáče, kocare, šibáky“ a ženy farbili kraslice. Bohoslužby začínali až po západe slnka, kedy sa pred kostolmi pálili „Judášove vatry“, v ktorých sa spaľovali zvyšky posvätných predmetov. Po 40-dňovom pôste sa pripravovala údená šunka a masť sa odkladala na liečenie rán. Okrem toho sa pieklo i jahňa, kozľa či zajac. Varila sa aj huspenina a klobásky. V hlinenej forme sa z masy vajec, žemlí a klobásy piekol veľkonočný baránok. K najčastejším jedlám patrili vajíčka.
Pomocou kresadla sa vznietil nový oheň a kňaz zapálil nový paškál. Piekol sa tzv. „velkonočný baránek“ – z masy vajec, žemlí a klobásy, ak nepoužili mäso, nazývalo sa toto jedlo „stratené kura“ alebo „zasekávka“. Škrupiny z vajec i voda, v ktorej sa varili, dávali sliepkam, aby dobre niesli. Navečer gazdiné do veľkých prútených košov vystlatých obrusom nakládli obradové jedlá, ktoré dávali na druhý deň ráno v kostole posvätiť.
