Blog Petra Remiša: Stromačina
Priatelia! Ak sa porovnávame s Amerikou, tak stále žijeme v rozvojovej krajine. Na druhej strane, sme svetový líder v náraste ľudí, ktorí sa boja klasickej „stromačiny“. Predbehli sme už aj Japonsko.
Stromačina je schopnosť prespať pár nocí pod holým nebom, prežiť nejaký ten deň bez sprchy, umyť sa v potoku, piť zo studničky, najesť sa bez príbora a presť cez mesto bez rúška na ksichte.
Trend je opačný: Čoraz viac ľudí sa sprchuje 2-3-krát denne, hoci nemajú pre koho, zuby si zodierajú kefkami pred jedlom, aj po jedle a zo strachu pred nákazou si zakrývajú sedadlo na toalete servítkou, aj keď je čerstvo dezinfikované.
Suché wécko, aké kedysi používalo 90 % Slovákov, je pre nich nočnou morou.
Že konáme proti ľudskej prirodzenosti, si všimol už český spisovateľ Jaroslav Hašek, ktorý konštatoval: „Pokud já vím, člověk nikdy nevoní.“
Ale my sa s pravdou nezmierime! Necheme byť špinavci a smradi. Preto sa od malička voňačkujeme a dezinfikujeme, hoci by stačilo vyváľať sa občas v špine a nechať prírodu (t.j. gamaglobulín), nech sa sama postará o baktérie.
Ak vám nejde do hlavy, prečo bosí výrastkovia z rómskych osád prežijú bez očkovania a netrpia alergiami, spomeňte si na slová apoštola Pavla: „Čistému všetko čisté.“
Aj chrontavé nohy.
