Blog Petra Remiša: Idiot bez kefky
V puberte mi nejaký „mudrc“ poradil, že miesto umývania zubov stačí požuvať jablko. Nebolo mi to treba dvakrát opakovať. Odjakživa som mal k umývaniu zubov vlažný vzťah, čakal som len na dôvod.
Býval som na internáte a namiesto zubnej pasty som v skrinke opatroval kilo jonatánok. A kým si moji spolubývajúci večer drhli chrup, ja som si v pohodlí internátnej postele žul svoje jabĺčko.
Bol som presvedčený, že zubnú kefku používajú len idioti.
Keď sa mi pokazila prvá trojka vľavo dole, zvýšil som dávku. Miesto jedného jablka som dal dve. Jedol som ich aj so stonkou. Pripadala mi najzdravšia.
Po druhej pokazenej stoličke som prešiel z jonatánok na tvrdšie idaredky. Neskôr na odrodu Ontario a kožovky. Keď mi ďasná už naplno rozožrala paradentóza, presunul som svoju vieru na plody divých lesných jabloní.
Po maturite som to vzdal. Vrátil som sa k zubnej kefke. V tom čase som mal rad zubov zhnitých a mohol som jesť len hrušky. Aj to iba hniličky pozbierané zo zeme, po ktorých mi nevypadlo pol chrupu.
Dnes by som toho mudrlanta, čo mi radil jablká, nakopal. Ale na druhej strane mu vďačím za ponaučenie. So zanedbanou ústnou hygienou je to ako s chľastom.
Po čase sa vám prejaví na ksichte.
