Piesne Štefana Pyšného spieva celý región

Súčasťou podujatia bol i koncert, na ktorom Vrbovčania prezentovali tvorbu tohto obľúbeného učiteľa, zbormajstra, zberateľa ľudových piesní, autora spevníkov i organistu v kostole sv. Martina vo Vrbovom.
Ľudová škola niesla jeho meno
O Štefanovi Antonovi Pyšnom Vrbovčanom porozprávala Mária Mizeráková z Podjavorinského múzea v Novom Meste nad Váhom, kde sa nachádza stála expozícia venovaná tomuto vzácnemu človeku. Podstatnú časť informácií o ňom sprostredkoval zo svojho súkromného archívu domáci historik Ľubomír Bosák. Literárnu aj hudobnú tvorbu majstra, ale aj hru na vyše storočné harmónium predviedli interpreti – klaviristka Petra Breče, folkloristi z Vrbovských Vŕb a tanečného súboru Zvonček Cirkevnej Základnej umeleckej školy sv. Gorazda, ktorá len pred pár rokmi niesla meno Štefana Pyšného.
Zozbierané slovenské ľudové piesne z Vrbového a Šípkového z pera A. Pyšného tvoria aj repertoár Borovienky. Aj preto na koncerte jej primáš – Štefan Slabý a jeho kolega Michal Sedlák zahrali a zaspievali spolu s divákmi pieseň z Vrbového do Krakován rastú biele ružičky i ďalšie. „Som pyšný, že Anton Pyšný pôsobil vo Vrbovom," povedal gajdoš Andrej Jobus z Vrbovských Vŕb a jeho muzikanti odetí do dobových kostýmov spustili: „Jeden šuster, jeden švec…"
Recitátorka Mária Adamcová reprodukovala z tvorby A. Pyšného jeho prácu – Záujmové krúžky, a tiež prečítala vtipný text o tom, prečo sa ľudová pieseň vytráca zo života mládeže. Na koncerte zaznela aj nahrávka Ľudovej hudby Petra Obucha z Piešťan, v ktorej speváčka Oleška spieva Pyšného skladbu Kerá panenka.
Na prezentácii sa zúčastnili aj potomkovia zbormajstra – jeho dcéra Mária Kasanická so synom. Primátor Vrbového Ivan Borovský si oboch uctil vrbovským dukátom. Ďalším – riaditeľovi Podjavorinského múzea Jozefovi Karlíkovi a kurátorke výstavy M. Mizerákovej odovzdal reprezentačné publikácie mesta o Beňovskom a Maginovi. Na záver si všetci zaspievali upravenú pieseň Búvaj dieťa krásne.
„Sme radi, že sme sa zúčastnili tohto pre mňa veľmi emotívneho koncertu i spomienok na môjho drahého otca. Bol to človek nesmierne skromný a láskavý. Tak ako miloval slovenskú ľudovú pieseň, mal rád aj deti. Svoje i tie, ktoré vyučoval.
Mám v živej pamäti, ako veľmi sa tešil v roku 1968, keď som mu predspevovala slovenskú hymnu a on si ju zapisoval," zaspomínala si na svojho nebohého otca dcéra Mária. Vrbovčania si „pána správcu" školy pamätajú najmä z čias, keď sedával v čiernej čiapočke v kostole za organom, v neodmysliteľných rukavičkách bez prstov. Vidia ho aj ako bafká, opiera sa o kostol a s úsmevom zdraví okoloidúcich…