Blog Petra Remiša: Duch Karol
Minule mi počas nočnej búrky niekto otvoril okná. Spal som ako zarezaný a ráno v byte hotová potopa. Rozhodol som sa, že toho votrelca musím dolapiť.
Druhý večer som si dal dvojitú kávu a čakal pri zhasnutom svetle.
Po polnoci sa začali diať veci. Niekto zakopol o pohovku, neumytá kopa riadu na kuchynskom dreze sama od seba zahrkotala. Pripravil som si krucifix a zapol čelovku. Pri digestore sa vznášal divný tvor.
„Kto si a čo tu do šľaka robíš?“, zrúkol som.
„S-s-s-som duch Karol. Ssstraším.“
Uľútostilo sa mi ho. Ponúkol som ho cigou a pokecali sme. Dozvedel som sa, že sa v minulom živote volal DUCHoň a trvalé bydlisko mal na DUCHonke. Nestraší hlava – nehlava. Má Akčný plán strašenia, ktorý mu pripravili v Bruseli.
Myslel som si, že keď sa skamošíme, dá pokoj. Ale kdeže! Strašil ma ešte niekoľko dní – až kým ma nenaštval. Jednej noci, keď som ho nachytal, ako mi kradne nabíjačku z Nokie, som na neho vyletel:
„Ale ty nie si pravý duch, lebo nevieš odpoveď na všetky otázky!“
Zarazil sa: „No skús…“
Otázku som mal nachystanú: „Tak mi povedz, kedy sa Piešťany dočkajú nového bazénu!“
Karol sa rozplakal ako malý chlapec a vyparil sa.
Teraz plaší švábov v hoteli Slovan.
