Blog Martina Urminského: Kapustnica
Už roky milujem varenie vianočnej kapustnice. Zakaždým jej navarím tak zo dvadsať litrov. Kapustnica bez mäsa však nie je kapustnica. Preto do nej vždy dávam tri druhy mäsa a je mi jedno, že kresťania ju na Vianoce nesmú jesť.
Vlastne môžu. Veď stačí, keď sa potom vyspovedajú. Dobre vyúdená papriková klobása jej dá krásnu červenú farbu a vôňu. Údené mäso tiež prispeje svojou vôňou a kapustnica bude hutná, mäsová. A bravčové stehno udusené na cesnaku, ktoré pridávam nakoniec, ju zasa zjemní. Toto nie sú všetky „wifikundácie“, ktoré do nej pridávam. Dôležité sú sušené hríby. Dubáky dostávam od kamaráta, ktorý ich vlastnoručne nazbiera a nasuší. Ja mu za to vlastnoručne ulovím zubáča. Sušené slivky kúpim v obchode a pridávam ich postupne. Tie prvé sa rozvaria a zmiznú, zanechajúc svoju tmavomodrú sladkosť.
Už som experimentoval aj so sušenými marhuľami a broskyňami, ale slivky sú pre mňa jednotka. V lekvári aj v kapustnici. Mojou tajnou prísadou sú klinčeky a badyán. Dávam ich vždy zabalené vo vrecku z gázy. Vôňa kapustnice je vďaka nim neopakovateľná. Čierne korenie, nové korenie, chilli papričky či paprika tam patria ako ryby do vody. Veľmi dôležité, ak nie najdôležitejšie, je začať kapustnicu variť aspoň deň pred jej konzumáciou. Najlepšia je na druhý, či tretí deň. Vôbec jej nevadí, keď ju necháte vymrznúť na balkóne. Kapustnica je chutná, zdravá a vďačná kamarátka, ktorej vôbec neprekáža, že poteší aj druhých. Keď ju varím, vždy si spomeniem na inú kamarátku, od ktorej som tento výborný recept dostal. Vďaka Ti, Ľubka
