Prváci z Vrbového už píšu veľké „S“

Vstúpili sme do jej triedy práve v okamihu, keď ležali na veľkom farebnom koberci a vymaľo-vávali si pracovný zošit z matematiky. „Pretože deti ešte neudržia pozornosť dlhšie, treba im striedať činnosti aj polohy pri učení," vysvetľuje Mária Kuricová, ktorá tvrdí, že mať v triede dvadsaťdva detí je pre prvácku učiteľku až-až. V matematike im veľmi pomáhajú kartičky, na ktorých sú vyobrazené bodky, číslice aj znaky. Ale do školy si prváci nosia aj fazuľky či gombičky. To preto, aby si pri manipulácii s určitým množstvom kusov predmetov zafixovali do hlávky – koľko fazuliek sa vmestí napríklad do čísla päť.

Dozvedeli sme sa, že táto skúsená pedagogička učí slovenský jazyk zo šlabikára od L. Virgovičovej. „Mám ho vyskúšaný a overený rokmi. Vyhovuje deťom aj mne. Práve sa učíme písať aj čítať písmenko S," hovorí. Na otázku, či už brali napríklad aj také ťažké písmená, akými sú K a F, triedna učiteľka pokrútila nesúhlasne hlavou.
„Tie nás čakajú až neskôr. Deti ich zvládajú ľahšie, keď majú ruku viac vypísanú." Prváci mali v ten deň aj prírodovedu. S pani učiteľkou Slavomírou Sadloňovou sa rozprávali o zdravej výžive. Učia sa i náboženstvo so sestrou Julianou z Kongregácie sestier premonštrátok, ktoré pôsobia vo Vrbovom. Juliana by do školy by mohla chodiť z kláštora rovno v papučiach, stačí prejsť iba krížom cez cestu.

„Najviac sa teším na popoludnie v školskom klube s pani vychovávateľkou Stankou Varínskou, pretože sa s kamarátkou Natálkou skryjem v bunkri," priznala svoje plány prváčka Lea Same-lová. Jej spolužiak Teo je skôr študijný typ: „Ja veľmi rád píšem!" Ao tom, že tieto deťúrence vedia naozaj pekne písať, svedčí aj podpis ich spolužiačky Emy na tabuli.Aby bol na fotografii dobre vidieť, Emka ho obtiahla bielou kriedou asi dvadsaťkrát.