Blog Petra Remiša: Lumpi a darebáci
Nedávno som bol svedkom akademickej debaty. Dve skúsené ženy rozoberali, aký chlap je horší do manželstva: lump alebo darebák.
Život lumpa prirovnávali k životu vínnej mušky. Tiež je krátky a intenzívny. Vôňa fermentačného procesu ožrana priťahuje ako Slnko planéty. Lump sa večer vyberie vyniesť smeti v papučiach a župane – a pokojne sa vráti až o tri dni.
Lump má potom výčitky svedomia, ktoré vyvažuje domácimi prácami.
Sám od seba vymaľuje, zateplí, osadí nové plastové okná a vymení tesnenie na batérii. Nečaká pochvalu, stačí mu štipka tolerancie, keď sa nabudúce dotacká domov v očúraných gatiach. Uhynutý lump sa dá rýchlo nahradiť novou drozofilou.
Darebáka svedomie netrápi. Trpí hypochondriou, každá práca mu kriví chrbticu. Doma sa ničoho nechytá a je mu fuk, či si manželka začne románik s inštalatérom. Miluje reči o tom, že za komunistov bolo lepšie.
Dožíva sa asi 100 rokov a v dôchodku ho začne trápiť otázka, čo s načatým životom.
V manželskom živote nežné pohlavie uprednostňuje lumpa. Darebáka znesú iba ženy hlbokého spirituálneho založenia. Keď si myslíte, že najhorší typ manžela je hnilý ožran, mýlite sa. Najhorší je abstinujúci pracant.
Žena by sa mu mala radšej vyhnúť. Inak sa prisaje a vycicia ju „múdrymi“ rečami.
Do roka a do dna.
