Drahovce: Obec chráni Vážska kaskáda

Drahovce v číslach

■ 2636 – počet obyvateľov
■ 2404 ha – rozloha chotára
■ r. 1113 – prvá písomná zmienka
■ r. 1920 – súčasný názov obce

Prierez históriou

Aspoň podľa doterajších názvov obce mali Drahovce bohatú minulosť. Niektorí historici zastávajú názor, že predchodcom dnešných Drahoviec mohla byť osada Debret, ktorá sa spomína už v Zoborskej listine z roku 1113. V roku 1246 sa o nich písalo ako o Scepdras, na začiatku 14. storočia boli Daraag, v 16. storočí zasa Drahocz. Tento názov sa s rôznymi obmenami udržal až do obdobia tesne pred prvou svetovou vojnou, keď sa objavili pod maďarským názvom Vágdebród. Po vzniku prvej ČSR dostali v roku 1920 súčasný názov. Obec však bola osídlená už v šiestom storočí nášho letopočtu. Svedčia o tom aj nálezy v lokalite Baková.


Drahovce ležia v blízkosti Váhu, preto boli pri rieke aj dva mlyny. Obec sa však nevyhla častým povodniam a v druhej polovici 17. storočia ani osmanskému plieneniu. V 19. storočí ju zasa postihla cholera. Drahovce patrili do hlohoveckého panstva a od roku 1720 ich vlastnili Erdödyovci. Najväčší rozvoj dosiahla obec v druhej polovici 20. storočia. Vďaka vybudovaniu vážskej kaskády už obci nehrozili povodne. Aj po zmene politického systému pribudlo v obci niekoľko nových budov, vrátane obecného úradu.

Obecné symboly

Zachovali sa dve pečate Drahoviec. Urbárska z roku 1780, kde sú v pečatnom poli zobrazené tri klince, spojené svojimi hrotmi. Nad nimi sú písmená SPD. Na obecnej pečati z roku 1791 je v pečatnom poli postava biskupa sv. Martina, ktorý je patrónom miestneho kostola. Pod ním sú tri klince s hrotmi hore. V kruhopise je nápis  SILILLUM POSSESSIONIS DRAHOCZ. Erb Drahoviec tvorí modrý štít.

V jeho dolnej časti sú tri strieborné klince s dotýkajúcimi sa hrotmi. Nad nimi je zlaté slnko so striebornými lúčmi, lemované dvoma zlatými klasmi. Klince sú symbolom Ježišovho ukrižovania i rádu jezuitov, ktorí boli vlastníkmi pozemkov v obci. Slnko, ktoré sa dostalo do erbu až v súčasnosti, zasa symbolizuje tunajší slnečný kraj i jazero Sĺňava. Vlajka je kombináciou pruhov bielej, modrej a žltej farby a je zakončená tromi cípmi.

Oplatí sa vidieť

Dominantou obce je kostol sv. Martina, ktorý sa spomína už v roku 1630. Pôvodne bol gotický, v roku 1777 ho prestavali v barokovom štýle. Ďalšími sakrálnymi stavbami v Drahovciach sú kaplnka sv. Cyrila a Metoda z roku 1820 a v miestnej časti Dolné Voderady je zasa klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1674. V jeho blízkosti je i staršia kaplnka.


Do tejto kategórie však možno zaradiť aj kalváriu, ktorá je súčasťou uličnej zástavby v Drahovciach. Na cintoríne, v areáli ktorého sa nachádza Kostol sv. Martina, je i socha sv. Vendelína. Ďalšia socha tohto svätca bola v bývalom Hornom majeri v Dolných Voderadoch. Vandali ju však poškodili a v súčasnosti sochu rekonštruujú. V miestnom parčíku sú zasa pomníky padlým vojakom v prvej a druhej svetovej vojne.

Drahovce dnes

Drahovce sa môžu pochváliť takmer kompletným vlastným vodovodom, obec je splynofikovaná, má zavedený kamerový systém, no stále jej chýba kanalizácia. V posledných rokoch tu pribudli nové budovy obecného úradu a telocvičňa na základnej škole. To však nie je všetko. Presvedčili nás o tom slová starostu obce Emila Hubináka, ktorý síce nastúpil do funkcie v poslednom volebnom období, no na čele obce stál aj v rokoch 1981–1992.


„Rekonštrukciou časti budovy bývalej materskej školy vzniklo spoločenské centrum, v ktorom majú svoje priestory dôchodcovia, rybári, mládež i materské centrum Lienkovo. To počas pracovných dní využívajú hlavne mladé mamičky s deťmi. Podarilo sa nám opraviť vežu Kostola sv. Martina, ktorá je v noci osvetlená a má aj vežové hodiny. Skrášlili sme priestory cintorína. Sčasti sme odvodnili Vážsku ulicu, pretože v čase väčších dažďov tam stávala voda. Trápi ma však viac vecí, hlavne kanalizácia. Projekty máme hotové, no niet peňazí na jej vybudovanie.

Chceli by sme tu aj dom dôchodcov, zabezpečiť donášku stravy imobilným spoluobčanom, je treba opraviť strechu na kultúrnom dome. Nevyužitá je aj chátrajúca budova bývalého pohostinstva, ktoré bolo za socializmu známe výbornou kuchyňou, a cirkevný objekt, kde v minulosti sídlil aj náš úrad,“ oboznámil nás so súčasnosťou obce E. Hubinák.

Spoločenské vyžitie

V Drahovciach sa darí viacerým spoločenským organizáciám. Najstaršou je Dobrovoľný hasičský zbor, založený v roku 1882. Slovenský zväz záhradkárov funguje od marca 1931. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu vznikla v máju 1984 a má 350 členov. Futbalový klub existuje od roku 1930. Atléti zasa poriadajú od roku 1977 každoročne Drahovskú desiatku. Ďalšími organizáciami sú Jednota dôchodcov a občianske združenie Superuvoľnení, ktoré pracuje s mládežou.
ZAUJÍMAVOSTI

■ Drahovce boli v prvej polovici minulého storočia známe ako bašta roľníctva. Tunajší súkromní roľníci nechceli podpísať prihlášku do družstva, hoci už na okolí JRD boli. Preto chodilo do obce až 30 agitátorov.
■ Voľakedy boli Dolný a Horný majer v Dolných Voderadoch spojené úzkokoľajkou. Jej vagóny ťahal oslík.

■ Snáď najagilnejším funkcionárom v obci je 76-ročný Vendel Sedláčik. Vďaka jeho aktivite dobre fungujú miestni záhradkári. Ďalším iniciatívnym organizátorom je šéf Miestneho spolku SČK Marián Manák. Za nábor darcov krvi a organizovanie jej odberov ho vyznamenal prezident SR Ivan Gašparovič.

■ Hoci v Drahovciach nemajú kolkáreň, až štyria Drahovčania hrajú kolky aktívne. Táňa Dzurová dokonca hrala za ženy Družby Piešťany najvyššiu slovenskú súťaž. Teraz hrá spolu s manželom Antonom a Otom Duchajom v Piešťanoch mestskú ligu. Jej syn Martin má v zbierke aj medailu z majstrovstiev Slovensku dorastu.

■ Drahovčania majú zdravotné stredisko s detským a zubným lekárom, materskú a základnú školu, knižnicu, poštu i kultúrny dom s kinosálou.

■ V obci sa narodil Michal Alojz Trnka, doktor filozofie a teológie, univerzitný profesor, jezuita (1744-1821), i Stanislav Hochel (1950), pedagóg kompozície, učiteľ hudobno-teoretických predmetov na Konzervatóriu v Bratislave, autor niekoľkých desiatok sólistických i orchestrálnych skladieb.

■ Dôchodca Cyril Karaba vydal knižku o miestnom nárečí

■ V katastri obce sa nachádza tucet važín, ktoré sú vhodné na kúpanie a lov rýb.