Blog Petra Remiša: 100-krát a dosť!
Kedysi som bol vegetarián. Nechcel som vraždiť nevinné prasiatka. Jedol som len ovsené vločky, ktoré som zapíjal mliekom. Vyzeral som ako vypustený z koncentráku.
Potom prišla prvá rana. „Mlieko nemôžeš!“, poradil mi istý vegán. „Mlieko je len pre kojencov.“
Presedlal som na makrobiotiku. Už som nejedol ani vajcia. Sústredil som sa na ryžu. Dobre z toho trávilo. Ako ináč, veď som každé sústo prežul 100-krát.
Jediný problém bol môj šéf. Nešlo mu do hlavy, prečo preťahujem obed na tri hodiny. Po druhej som sám sedel uprostred závodnej jedálne a prežúval svoju kôpku ryže. Kuchár bol už dávno na futbale, upratovačky umývali mastnú podlahu. Nakoniec prišli dvaja chlapi z vrátnice a vyniesli ma aj so stoličkou.
Mimochodom: Viete, že makrobiotik nesmie jesť ani exotické ovocie? To je len pre obyvateľov trópov. Napríklad šimpanzy.
Dlho som žil celkom pokojný život makrobiotika, keď so mnou otriasla ďalšia novinka. Nemal by som jesť ani chlieb, klíčky, ryžu a vločky. Všetko je len maskované obilie. A Boh predsa stvoril zrno pre vtákov!
Tak som z toho teraz paf: Stejky sú pre vrahov, mlieko pre kojencov, banány pre opice a zrno pre sliepky. A čo zostalo pre mňa? Asi len robota. Tá je pre somárov.
Len škoda, že od nej aj kone kapú.
