V Alzheimer cenre čakajú hostí

Rozhodli sa totiž, že dobrá zábava môže byť aj pri krájaní a natláčaní kapusty do sudov. „Potom z nej na Vianoce uvaríme kapustnicu," pozýva všetkých zvedavcov riaditeľ Alzheimer centra Andrej Ondrášik. Keď som vošla do pekne zrekonštruovaných bezbariérových priestorov centra, prilákal ma ruch na terase.

Opatrovateľka kládla starčekom kontrolnú otázku: „Aký je dnes deň?" „Streda?" Pýtali sa dve starenky a očkom mrkli na tabuľku, na ktorú vždy ráno personál napíše správny dátum s príslušným pomenovaním dňa v týždni. „Áno, streda. A čo ide po strede?" vyzvedala ďalej. A starkí nahlas vymenovali dni v týždni.

Aj takýmto spôsobom tu odborníci cvičia klientom pamäť. Netreba azda zdôrazňovať, že Alzheimerova choroba je zákerná v tom, že spôsobuje najskôr stratu krátkodobej pamäte – človek nevie, čo sa stalo pred piatimi minútami, ale živo si spomína na všetko spred päťdesiatich rokov, a neskôr zabudne aj na to. „Aby sme tento proces spomalili, robíme s našimi klientmi rôzne ergoaktivity," uvádza riaditeľ. V rámci nich si starčekovia a starenky kreslia, vystrihujú z časopisov obrázky, ktoré následne lepia do zošítkov alebo na papier.
Tiež rozprávajú o témach z novín či časopisov. „Každý deň tu s klientmi cvičíme, masírujeme ich, podnecujeme k aktivite. Nechceme, aby zostávali na izbách. Ak vládzu, prejdú do spoločných priestorov na raňajky či cvičenia sami, a ak nevládzu, prevezieme ich na vozíkoch. Po masážach či kúpeľoch vo vírivke im púšťame hudbu, ale pokúšame sa ich zapojiť aj do tanca.
Tiež sa zaoberáme reminiscenčnou terapiou, v rámci ktorej si vybavujú spomienky na základe podnetov. Ukazujeme im staré fotky, rôzne predmety dennej potreby, alebo sa s nimi hráme napríklad hru meno, mesto, zviera, vec…" dopĺňa A. Ondrášik.V centre v tomto roku pribudlo viac fyzioterapeutov a zamestnali tu aj odborníka na bazálnu stimuláciu. „Naša kolegyňa opisuje jeho prácu slovíčkami – muckanie a mojkanie. Jeho úlohou je cezpohládzanie, stisky či potľapkávanie vyvolávať emócie, pretože chorí ľudia ich postupne strácajú," vysvetľuje riaditeľ.
Aby táto strašná choroba postupovala čo najpomalšie, organizujú pre svojich klientov časté výlety. „Boli sme na rybníkoch v Bojnej, v Bašovciach, v Drahovciach a prešli sa aj po Čertovej peci. Starkým sa veľmi páčilo aj na ZOO farme v Modrovej. Aj tí, čo ťažko vyjdú hore schodmi, vyšli na kopec za zvieratami a tešili sa aj z vystúpenia Maurov v hoteli Horec," opisuje riaditeľ. „A ešte milujú kávu v cukrárni pod kolonádou," dopĺňa ho kolegyňa a ukazuje nám cestu do peknej záhrady s fontánkou a skalkou. Na hojdačke tu sedí pán, okolo je desať ďalších starčekov a stareniek. Mávajú mi na pozdrav a vyrábajú vlnených panáčikov, ktorých pripravujú hosťom na Deň otvorených dverí.