Piešťanská cestovateľka brázdila Čínu na bicykli
PIEŠŤANY – Túžba spoznať rýchlo sa meniacu exotickú krajinu – Čínu priviedla piešťanskú cestovateľku Ninu French Sokolovskú, jej britského manžela manžela Billa a Nininu mamu Annu Sokolovskú už niekoľkokrát do tejto krajiny. Prechádzali sa po sedem metrov vysokom a rovnako širokom Čínskom múre, videli famóznu podzemnú terakotovú armádu, nazreli do Zakázaného mesta, sledovali Číňanov, ktorí raňajkujú priamo na ulici. Nina sa s čitateľmi Piešťanského týždňa podelila o niekoľko postrehov z pobytu v tejto krajine. Prešla ju pešo, autobusom aj na bicykli.
Bez mandarínčiny sa nikam nedostanete
Po prvýkrát v Číne a bez jediného slova mandarínčiny sme sa krvopotne snažili dopracovať k informácii o hodine odchodu autobusu do Menglianu. Cez okienko som predavačke strkala pod nos turistickú brožúru s výrazmi: o koľkej, koľko stojí lístok a o koľkej je príchod. Pomáhala som si pritom nastrčeným ukazovákom a hlasným vyslovovaním Menglian. Vyzeralo to tak, že sa nikam nedostaneme. Zúfalej predavačke prišli na pomoc dve kolegyne, ale ani jedna nebola múdrejšia. Jednej sa zrazu rozžiarila tvár do veľkého úsmevu. Spoza ucha vytiahla pero a na kúsok papiera naškriabala niekoľko čínskych znakov. A boli sme tam, kde sme začali. Toľko ochoty a zbytočne. Ale nakoniec sme sa predsa dohodli. Chybu som robila ja. Miesto správnej výslovnosti „monglie”, som tvrdohlavo opakovala „menglian”, ako som to videla v knihe. Nečudo, že nám nerozumeli. Až som nakoniec v zúfalstve ukázala v knihe názov mesta v čínskych znakoch a zrazu bolo všetko jasné…
V aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa sa dozviete aj to, že i v Číne rozumejú reči tela. Nina French Sokolovská vám predstaví túto cudzokrajnú zem vlastnými očami.
