Náhrada škody

Občiansky zákonník stručne stanovil, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Zákon takto upravil štyri predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho stavu), škoda (majetková ujma), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a napokon zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) na strane škodcu.
Bližšie vysvetľujem, že porušením právnej povinnosti sa myslí jednak porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom, a tiež porušenie povinnosti prevzatej zmluvne (porušenie dohody). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť existuje vtedy, ak je medzi protiprávnym stavom a vznikom škody daný vzťah príčiny a následku. Skúma sa pritom, aké okolnosti boli príčinou vzniknutého škodného následku. Občianskoprávna zodpovednosť je právne postavená na princípe prezumpcie zavinenia. Znamená to, že zo zákona sa predpokladá, že ten, kto škodu spôsobil, ju aj zavinil. Zostáva na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil.
Škoda sa nahradzuje v peniazoch. Ak o to však poškodený požiada a je to zároveň možné a účelné, nahradzuje sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak teda poškodený nemá záujem o takúto naturálnu reštitúciu škody, má nárok na uhradenie škody v peniazoch. Škodca je pritom povinný uhradiť jednak škodu skutočnú, a tiež ušlý zisk. Skutočná škoda znamená zmenšenie stavu majetku poškodeného a predstavuje hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie vecí do predchádzajúceho stavu (náklady na opravu veci, náklady na znovunadobudnutie rovnakej veci a pod.). Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti sa hodnota majetku poškodeného nezvýši, i keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (napr. príjem, ktorý by poškodený za normálnych okolností dosiahol, nebyť škodnej udalosti).