Blog Kamila Fana: Granule

Zatiaľ, čo sa na benátskej noci snažili účinkujúci presvedčiť publikum: “to my sme normálni, nie vy“,  v juhočeskom mestečku Telč sa konal najlepší festival, na akom som kedy bol a túžim byť zase.
Cigánsky barón si vytkol členok a zem sa prestala točiť. Pretože nesedel počet, dvakrát sme vynechali nohejbal. Po dvoch rokoch zase hrať tenis. Odkedy odišiel do Ameriky, nehral som ho s nikým iným a je to tu.
Chcem byť mladší aspoň na facebooku, ale nie som si istý, možno sa nejako chytím. Angličtina, angličtina, tá ma serie, mám deravú hlavu a učí sa mi už ťažšie, ako keď som toľko nepil.
Leonard Cohen hrá v Blave, keby nehral, tak by som táral,“že čo by som za to dal, keby hral“ a teraz hrá a ja nejdem, nechce sa mi, veď ani na Toma Waitsa som nebol.
Trnava dostala na prdel a slovenský futbal opäť otŕčal svoju odpornú tvár…AC Milan prehral s Amerika de Mexiko a ja som ľahší o ďalších 20.
V pondelok som predal CD-čko a cítil som sa, ako by som vypredal Wimbledon.
“Tieto pesničky máš na nete? Nó, väčšinu.“
„Tvoríš niečo nové? Hmm…“
Musím ísť do Moravan poliať kvety, on si frajer ide na výlet a ja mu mám polievať kvety. Ešteže mačku dali známym, minule som jej sypal granule a bol to piesok, skoro som ním upchal záchod.