Slnečnica na jar oslávi štvrťstoročie
Už 24 rokov Folklórny súbor Slnečnica rozdáva radosť z ľudovej piesne v našom malom meste. Do „elektrotechnickej zeme“ zasadil jej semienka v roku 1986 Miroslav Donoval. Klíčia a hlavne rozvíjajú sa dodnes. Ale už pod iným patrónom – Domom umenia.
Trikrát v týždni sa Slnečničiari ponáhľajú cez park do kultúrneho stánku, kde si pod vedením profesionálnych choreografov i učiteľov cibria svoje tanečné umenie. Milovníci folklóru ich obdivovali uplynulý týždeň aj v kongresovej hale, kde vystúpili v galaprograme so Zlatými husľami Lúčnice. „Sleziakovci" si Slnečnicu nevybrali náhodne. Očarila ich svojim pohybom, krásou prejavu a tancom. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s jej zakladateľom Miroslavom Donovalom v jeho učiteľskom kabinete na elektrotechnickej priemyslovke.
Tance Slnečnice sú veľmi svieže, možno je to len pocit, ale akoby miestami pripomínali profesionalitu Lúčnice…
– Bude to asi preto, že až osemdesiat percent choreografií pre nás pripravil žiak zakladateľa Lúčnice profesora Nosáľa, Juraj Bartko. Pod ďalšie tance sa umelecky podpísali Vladimír Michalko a Stano Marišler, asistent Lúčničiarov.
Ako vznikol spoločný galaprogram?
– S Lúčnicou sme sa stretávali na vystúpeniach, aj tu – v Dome umenia. Nadviazali sme kontakt s hudobníkmi a po istom čase sme sa spolu zišli a nacvičili program, s ktorým sa chystáme vystupovať aj po Slovensku.
Predstavte nám vašich tanečníkov, koľko ich je?
– Z hlavy vám to neodpoviem, pretože nám odišlo pár chlapcov a dievčat na vysoké školy a do zamestnania, čo je vždy pre súbor veľká strata. Ale dorastá nám veľmi silná generácia. V prípravke, ktorú navštevujú deti do dvanásť rokov, máme šesťdesiat potenciálnych tanečníkov veľkej Slnečnice. A tešíme sa najmä na jedenásť, dvanásť ročných mládencov a dievčatá, z ktorých nám čochvíľa pribudnú vynikajúci sólisti. Tieto deti sa folklóru venujú intenzívne už niekoľko rokov, sú na veľmi vysokej úrovni.
Kto ich učí tancovať?
– Máme profesionálnych učiteľov tanca, absolventov Vysokej školy múzických umení – Simonu Dikasovú, Davida Schimera, Luciu Ninčákovú, sólistku Lúčnice Máriu Anyalayovú, ale hlavne môjho asistenta Pavla Pilařa, ktorý má zásluhu aj na vybudovaní krojovne súboru.
Odkiaľ máte kroje?
– Niektoré sú z Lúčnice, iné nám navrhla bývalá lúčničiarska „krojárka" Dáška Roháčová. Ďalšie nám šili v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Niektoré kroje pochádzajú z dielne piešťanských krajčírok, najmä učiteľky Základnej umeleckej školy Svetlany Kromholcovej.
Nádherné sú aj šaty, ktoré majú vaše dievčatá v tanci Vytlieskavaná a tiež detské kroje s ovečkami.
– Vytlieskavaná je dielo choreografa Juraja Bartka, dievčatá majú čepce z Polomky, kroje som im navrhol ja a gemerský tanec Pomaly, ovečky sa veľmi vydaril Márii Anyalayovej. Je naozaj pôsobivý.
Slnečnica má plno dobrých tanečníkov, vymenujte aspoň najlepších.
– Do Lúčnice určite raz pôjdu naši chlapci Ondrej Galbička a Fredo Lincke. Z dievčat by som tam poslal Veroniku Hruškovú a Bílikovú, ale aj Petru Klasovitú a Emu Kostolanskú. Nesmiem zabudnúť ani na Ninu Kaňkovú, Mišku Bučkovú, Paľka Ábela, Milanka Šišku a Martina Holubca.
Už vraj pripravujete nové tance, ktorými chcete osláviť 25 rokov súboru…
– Vymyslel ich Juraj Bartko. Jeden tanec bude z rázovitej obce Kostolec pri Považskej Bystrici. Druhý dievčenský – šatkový je z Očovej a tretí – goralský tancujú dvaja chlapci a jedno dievča. Chystáme aj ďalšie choreografie, ktoré budeme nacvičovať, až keď začne nový školský rok.
Slnečnica vystupovala už v mnohých krajinách. Kde ste boli tento rok?
– Slovensko sme reprezentovali v rámci Európskej únie v talianskom Silinbergu s tancami Zemplín, Zamutov, Gemer a Karičky. V júni sme boli v Rusku na Medzinárodnom festivale v Novgorode. Decká ním boli nadšené, pretože nás zaradili na záver galaprogramu. Vystupovalo tam 21 súborov a pre Slnečnicu to bola naozaj veľká pocta a česť. Navštívili sme aj Petrohrad, videli sme sídlo manželky Petra I. – Cárske selo, ktoré je krajšie ako Versailles. Rusko urobilo míľový krok dopredu. Opeknelo a nemá takú nezamestnanosť, ako máme u nás.
Pochodili ste teda už kus sveta, kde sa vám najlepšie vystupovalo a čo vás čaká najbližšie?
– To je ťažké, ale spomeniem náš zážitok z medzinárodného festivalu v Považskej Bystrici. Tam mali dokonalú organizáciu, perfektne pripravené pódiá pre suchý aj mokrý variant. Ale rovnako dobre sa nám vystupovalo pred týždňom v Krakovanoch na župnom festivale. V auguste sa chystáme do Červeníka a do Nitry na Agrokomplex. V štádiu jednania je naše vystúpenia v izraelskom Eilate, kam sa veľmi tešíme.
