História populárnej hudby od 50. rokov 20. storočia (15)
Vo Veľkej Británii sa v druhej polovici 70. rokov vyvinul POMP rock. Tento pompézny štýl rocku čerpal podnety z progresívneho rocku a hard rocku. Anglické skupiny ovplyvnené nástupom elektroniky, najmä syntezátorov, produkovali pompéznu bombastickú hudbu dotváranú novátorskými prístupmi vo vizuálnej a scénickej prezentácii prostredníctvom holografických obrazcov a laserových efektov.
Prvky tohto štýlu obsahovali aj albumy známych skupín vyjadrujúce ich vývoj a novú hudobnú orientáciu. Príkladom sú platne skupiny Led Zeppelin IV, Physical Graffiti, skupiny Yes Going For The One alebo skupiny Queen A Night At The Opera, A Day At The Races. Typickým predstaviteľom tohto žánru sa stala skupina Asia. Americko-kanadskou odozvou bola tvorba skupín Rush, Boston ale aj Styx, Kansas a REO Speedwagom. Priamou negáciou pomp rocku sa stal punk, ktorý označoval tieto skupiny ako rockové dinosaury.
https://www.youtube.com/watch?v=w9TGj2jrJk8
Protipólom progresívneho rocku sa vo Veľkej Británii stal PUB rock. Označovala sa ním klubová a krčmová hudba populárna v rokoch 1972 až 1978. Jej predstavitelia čerpali podnety z klasického rock and rolu, rhythm and blues a modernej country. Zdôrazňovali zrozumiteľnosť svojej tvorby pre široké masy, zmysel pre
tanečnú hudbu a svoju mobilnosť. Súbory prvej generácie ako Bees Make Honey, Brinsley Schwartz definovali štýl ako zvukovú kulisu pri konzumácii alkoholu v anglických krčmách označovaných termínom puby. Nahradenie pôvodných džezovo orientovaných skupín zvýšilo návštevnosť týchto zariadení a vytvorilo požiadavku nových skupín tohto štýlu. Druhú generáciu okolo roku 1973 predstavovali súbory Kilburn and The High Roads, Ducks De Luxe, Ace, Clancy a Chilli Willi and The Red Hot Peppers. Záujem hudobných vydavateľov o tvorbu týchto súborov využila skupina Dr. Feelgood z tretej generácie, v ktorej čele bol gitarista Wilko Johnson, vl. m. John Wilkinson.
Jej hudba predstavovala kombináciu tvrdého tradičného rocku s elektrickým rhythm and blues. Koncertný album Stupidity sa v októbri 1976 dostal dokonca na vrchol rebríčka. V pub rockových skupinách začali svoju spevácku kariéru také osobnosti ako Elvis Costelo a Joe Jackson. Tento hudobný smer vytvoril predpoklady pre vznik punk rocku a novej vlny na začiatku druhej polovice 70. rokov. Dokonca bol mylne považovaný za novú generáciu pub rocku.
PUNK rock predstavuje všeobecný názov pre neprofesionálnu rockovú hudbu mládeže vytvorenú na základe neformálneho, často minimálneho hudobného vzdelania jej autorov u ktorých vyjadrenie pocitov je nadradené forme a technike stvárnenia. Prvýkrát sa objavil v USA v polovici 60. rokov ako snaha mládeže napodobniť britské skupiny a určitá vzbura proti komplikovanej produkcii predstavovanej Philom Spectorom a ďalšími osobami hudobného priemyslu.
V roku 1966 sa pretvoril do podoby psychadelického punku, ktorého centrami sa stali Los Angeles a New York. Skupiny druhej generácie punku ako The Seeds, Electric Prunes alebo Velvet Underground sa stali v polovici 70. rokov inšpiráciou newyorského a britského punku. Predstaviteľmi Detroitského punku boli skupiny z Detroitu, ktoré koncom 60. rokov pôsobili na klubovej scéne a ich hudobný prejav smeroval k surovému heavy metalu. Patrili k ním Mike Pinera, Ted Nugent, Stooges alebo Amboy Dukes.
https://www.youtube.com/watch?v=UN2VNFpiGWo
V rokoch 1968 až 1978 pôsobila punková scéna v New Yorku označovaná ako Newyorský punk. Tvorili ju miestne klubové skupiny ovplyvnené glam rockom, zdôrazňujúce svoju výnimočnosť a excentrickosť, štylizujúce sa do podoby novej beatnickej generácie. Patrili k nim Patti Smith Band, Lou Reed, Blue Oyster Cult, New York Dolls, Television, Talking Heads, Ramones, Suicide a Blondie.
