Jesenné Roháče sú krajšie ako v lete
Jeseň je už dávno tu. Hory konečne začínajú farbiť koruny stromov rôznymi odtieňmi. So skupinou medičiek z Bratislavy sa vyberám do západnej časti Tatier na Orave. Názov Roháče si získali vďaka viacerým skalným výbežkom pripomínajúcim rohy. Očakávame zimu a sychravé počasie. O to viac nás potešilo, že štyri dni strávené na severe Slovenska boli slnečné a na toto ročné obdobie aj nadpriemerne teplé.
Stretávame sa v Ružomberku, odkiaľ autobusom odchádzame do Zuberca. Tam trávime prvú noc. Vstávame skoro ráno, aby sme stihli prvý autobus do Zverovky. Odtiaľ plánujeme celodenný pochod na Žiarsku chatu. Raňajkujeme. Plní síl a odhodlania sa vyberáme na cestu. V porovnaní s Nízkymi či Vysokými Tatrami je jej mierne stúpanie v úplnej pohode. Pre rodiny s deťmi to môže byť ideálna túra.
Slniečko začína vyhrievať a my sa napriek vzrastajúcej nadmorskej výške vyzliekame. Prvú prestávku po dvoch hodinách trávime na Adamcule. Toto miesto sa mi razom zhnusilo. Veľa ľudí, hluk a krik. Odpadky porozhadzované po cestách vravia vitaj späť v civilizovanej Európe. O to viac ma sklamal pohľad na mladú rodinu. Otec s matkou pred očami svojich detí popíjali tvrdý alkohol, mali nevhodné poznámky a správali sa hlučne. V tomto prípade boli nielen nezodpovednými turistami, ale hlavne rodičmi. Rozladený prehováram našu skupinku a pohýname sa ďalej. Odchádzame od ľudí. Dostávame sa ku krásnym Roháčskym plesám. Zatváram oči a konečne si vychutnávam pokoj v prírode.
Voľný víkend a nádherné počasie však presvedčilo viac ľudí, aby nesedeli doma. Postupne ich prichádza čoraz viac. Zatiaľčo ostatní obedujú, odchádzam na neďalekú skalu na okraji horského jazera, vyzúvam sa a skúšam vodu. Ľadová. Slnečné počasie ma však natoľko zohrialo, že mi chladné kvapky neprekážajú.
Pokračovanie nabudúce
