Hlboké – obec štúrovcov a slovenčiny

Možno ste obec Hlboké zatiaľ nenavštívili a z hodín zemepisu si presne neviete spomenúť, čím je táto dedinka na Záhorí známa. Práve preto vás pozývame na návštevu dediny, ktorá je pevne spätá so slovenským jazykom a jeho uzákonením.

Na úvod si však povieme i pár zemepisných a dejepisných údajov, ktorými si vytvoríme ucelenejší obraz o obci. Chotár obce spadá pod Myjavskú pahorkatinu Záhorskej nížiny, cez dedinu tečie rieka Myjava. Prvá písomná správa o obci pochádza z 13. storočia. Koncom tohto storočia sú vlastníkmi obce majitelia hradu Branč a Korlátka. Hlboké sa v dávnej minulosti vyznamenalo chovom oviec a plemenných koní. Svoju doteraz asi najväčšiu slávu v slovenských dejinách si obec vyslúžila vďaka štúrovcom a slovenčine. Prvotné impulzy vzdelávania najširších vrstiev obyvateľstva vychádzali z aktivít Márie Terézie a Jozefa II., ktoré výrazne napomohli k pozdvihnutiu obyvateľstva a zároveň povzbudili národne cítiacich a vzdelaných ľudí, akým nepochybne bol aj Anton Bernolák, známy svojou bernolákovčinou.

S ďalším pokusom prišli štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom. Základom pre uzákonenie spisovného slovenského jazyka im bola ľubozvučná stredoslovenčina. Rok 1843 bol dôležitým rokom pre
slovenský národ i obec Hlboké. V tomto roku sa tu na fare stretli Štúr, Hurban, Hodža a spoločne sa dohodli na používaní spisovného jazyka a zjednotení v pravopise. V obci je niekoľko pamätných tabúľ venovaných dôležitej udalosti, akou nepochybne je pôvod jazyka, ktorý používame dodnes.

Obec a jej obyvatelia nezabúdajú nielen na Štúra, Hurbana a Hodžu v súvislosti so slovenčinou, ale pripomínajú si i miesto narodenia Svetozára Hurbana Vajanského. Okrem toho Kongres slovenskej inteligencie venoval pamätnú tabuľu Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, ktorá nabáda, aby každý Slovák sa na tomto mieste poklonil a uctil si nielen pamiatku štúrovcov, ale i celého slovenského národa. Park obklopujúci miestny kostol je obohatený monumentálnou sochou Jozefa Hurbana.