Generel kolabujúcu dopravu nerieši

V úvode verejného stretnutia s občanmi a zástupcami mesta autori vysvetlili postup prípravy teoretických analýz, prognóz, matematických modelov i dopravných prieskumov, pri ktorých pomáhali aj študenti piešťanských stredných škôl.
Severnému obchvatu bráni železnica
Dopravné prieskumy ukázali, že cez naše mesto počas 24 hodín prejde asi 45-tisíc vozidiel, z toho 14-tisíc smeruje do Bratislavy, približne rovnaké množstvo späť a asi šesťtisíc jázd je tranzitných. Zistili tiež, že v priemere každá domácnosť vlastní jedno auto a stupeň automobilizácie obyvateľstva sa zvyšuje. Po pripomienkach prítomných, aby prednášajúci prešli k praktickým riešeniam, sa začali venovať scenárom dopravných sietí.
Jeden z tvorcov návrhu generelu Oto Janík potom uviedol, že ich cieľom bolo najmä odľahčiť centrum a presmerovať dopravu mimo mesta. Autori predstavili návrhy severného obchvatu, ktorý by mal viesť okolo železnice, ďalej sa napájať na podjazd pri letisku a cez Váh by prechádzal cez Biskupický kanál poza Moravany.
Scenáre vyvolali ostrú polemiku medzi prítomnými, ktorým sa zdali na naše podmienky nereálne. Generel z fóra najviac pripomienkoval Piešťanec Stanislav Chmelo, ktorý sa venuje stavebnému a dopravnému inžinierstvu. Podľa neho návrhy nerešpektujú niektoré záväzné normy, prekážkou je aj železničná trať do Vrbového a pre mesto by boli príliš drahé. Stavby na miestnych komunikáciách totiž musia platiť mestá o obce z vlastnej kasy, kým pri cestách I. triedy je investorom štát.
Víziou mestský bulvár
Tvorcovia potom predstavili aj oprášenú myšlienku južného obchvatu mesta s napojením na súčasné okružné križovatky. Podľa zástupcov mesta by sa ale najskôr mali dohodnúť s Trnavským samosprávnym krajom, ktorý tiež pripravuje nový projekt južného premostenia Váhu.
Poslankyňa Mária Beňová (Smer-SD) navrhla ako najrýchlejšiu, najdostupnejšiu a najlacnejšiu možnosť rozšíriť súčasný Krajinský most alebo tesne k nemu pristaviť ďalší, oba zjednosmerniť a križovatku za mostom zväčšiť zárezom do Červenej veže. Keďže v tejto lokalite počíta Banka s developerskými aktivitami, niektorí z prítomných namietali, že obec alebo majitelia pozemkov by s takýmto riešením nemuseli súhlasiť.
V poslednej časti predniesol za tím tvorcov Peter Ľos víziu dopravy v meste. Vozidlá z centra by mali byť postupne vytlačené na okraj. „Ulice sme naplánovali ako jednosmerné mestské bulváre so širokými chodníkmi a pásmi pre cyklistov," uviedol. S vytvorením parkovacieho domu scenár nepočíta. Obyvateľov však viac zaujímala práve súčasná situácia s parkovaním, preťažené ulice ako Kukučínova či Teplická, táto sa po otvorení Auparku môže dostať až do kolapsu.
Padli aj návrhy na otvorenie Rázusovej ulice pre dopravu či zmenu súčasného jednosmerného značenia. K týmto podnetom vystúpila vedúca referátu územnej správy MsÚ Jana Vitková, ktorá uviedla, že územný generel momentálny stav riešiť nemal a pripravovali ho ako podklad pre budúce obdobia. Téme dopravy a plánom mesta v súvislosti s otvorením Auparku sa preto budeme venovať aj v ďalších číslach Piešťanského týždňa.