Blog Diany Sixtovej: Nie je to len krv a kokaín

Píšem skoro, pretože sme sa na záver nepostrieľali. Začalo to tým, že po príchode do krčmy sme spontánne začali hrať scénu, v ktorej sme sa všetci navzájom po mafiánsky hádali. Pilo sa tvrdé, stoličky lietali a schyľovalo sa k bitke.
Ak som to správne zachytila, ja som bola „žena jedného z nich, lenže on ma bil a obaja sme boli alkoholici a druhý kamarát ma presviedčal aby som od neho odišla, lebo takého grobiana si nezaslúžim, mala by som si radšej zobrať jeho, lebo on má aj peniaze, aj bazén, aj vilu s heliportom."
Skončilo to tak, že chalani sa začali naoko mlátiť, ale nebolo to vážne, vyzerali ako dva malé tigríky.
Zvyšok noci som s jedným z tigríkov pretancovala. Hralo Pulp Fiction a my sme dávali originál rezaný králičí twist až do vysilenia. A vtedy som zistila, kto je pre mňa Vincent Vega. Ten s ktorým som v ten večer vyhrala The Twist Contest.
Nič to neznamená, je to len jeden večer, hlúposť nepodstatná pre duchovný rast, ale ja predsa prajem každej žene na tejto zemeguli, aby si to vyskúšala. Aby vždy, keď začuje: „Ladys and gentlemans!" vedela, že si má vyzúvať topánky, pretože na parket ju volá bohyňa v nej.
Aby vedela, aké je to byť Marsellusova ženská, byť Mia Wallaceová. A mať svojho Vincenta, môcť si dovoliť nadhľad a krvavý steak spláchnutý päťdolárovým shakeom.
Tak ma na záver napadá, že popri tom ako všetky ženy navádzam na tento rituál, mala by som ich aj troška varovať. Tejto vášni sa dá totiž ľahko podľahnúť. Ja som sa napríklad dnes prichytila, že už pár dní chodím v parochni a lá Mia, ibaže modrej a ukrutne sa na tom bavím… No a čo!
Tak veľa šťastia dámy!

Ďalšie blogy Diany Sixtovej:
– O stopároch
– Mesto patrí deťom
– O vlasoch