Priznávam: Som pytlák!
Vážení príslušníci, priznávam sa: som pytlák. Som pytlák od soboty 7. novembra 1987, ked som sa dopuscev trestného činu krádeže lesnej zveri.
Uvedený den som išóv na bicygli do Ostrova na hody. Na polceste bov zrazený zajác. Ešče teplý. Naložev som ho na zanný sicpakel a tahav som dalej. Polla zákona som to mav nahlásit.
Neurobev som to, lebo: 1. Mobily ešče tedy neboli. 2. V Ostrove mali iba dva telefóny: na emenvé a na Jednotném rolníckém družstve Českoslovenko – polského prátelstva. Na emenvé mali zavreté a družstevný vartáš ma nescev puscit. Bov som mu dlžný za miešačku.
Druhý den bola nedzela. Emenvé bolo zavreté a vartáš na mna puscev vlčáka. Aby sa ten zajác nepokazev, zebrav som ho domov, odrav a spravev paprikáš.
Svoj čin som neoznámev na polícii ani v pondzelek, lebo majster mav dovolenku. V uterek som bov na péenke a potom bola pohárová streda.
Vážení príslušníci. Zároven sa mosím priznat, že loni som scev zebrat aj dzivú svinu zrazenú pri Drahovcách na dálnici. To jak sme išli se ženu do Serede na svadbu. Svina sa mi do auta nezmescila, lebo v kufri bola torta.
V nedzelu, jak sme išli spátky, už sme mali miesta habadej. Ale kerési hovado nás s tú svinu predbehlo
Predchádzajúce blogy Petra Remiša:
– Halloween mám na háku
– Medveď v Piešťanoch
