Mozartova labutia pieseň uchvátila Piešťany
Mohutné hlasy speváckeho zboru, pôsobivý zvuk orchestra a hudba, ktorá dokáže človeka zasiahnuť až do hĺbky duše. Taký bol Koncert velikánov hudby, ktorý sa v piatok 2. októbra uskutočnil v Dome umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch. Večer venovaný dielam troch významných skladateľov vyvrcholil monumentálnym Mozartovým Requiem, ktoré patrí k najpôsobivejším skladbám svetovej klasickej hudby.
Na pódiu Domu umenia sa predstavili Štátny komorný orchester Žilina a Spevácky zbor Umeleckého súboru Lúčnica pod taktovkou dirigenta Petra Valentoviča. Koncert, ktorý bol súčasťou 61. ročníka Bratislavských hudobných slávností, priniesol poslucháčom diela Ludwiga van Beethovena, Jána Cikkera a Wolfganga Amadea Mozarta. Každé malo svoju osobitú atmosféru, no práve záverečné Requiem sa stalo najsilnejším momentom večera.
Program otvorila Beethovenova predohra k opere Egmont, po ktorej nasledovalo Concertino pre klavír a orchester slovenského skladateľa Jána Cikkera. V tomto diele sa ako sólistka predstavila klaviristka Jordana Palovičová. Druhá časť koncertu však patrila hudbe, ktorá svojou naliehavosťou a emocionálnou hĺbkou presahuje hranice bežného koncertného zážitku.
Mozartovo Requiem d mol, K. 626, je posledným dielom geniálneho rakúskeho skladateľa a zároveň jedným z najznámejších hudobných spracovaní zádušnej omše. Mozart na ňom začal pracovať v roku 1791, v posledných mesiacoch svojho života, no dokončiť ho už nestihol. Zomrel 5. decembra 1791 ako 35-ročný a dokončenie skladby napokon pripadlo jeho žiakovi Franzovi Xaverovi Süssmayrovi. Okolnosti vzniku diela, ktoré si objednal anonymne vystupujúci objednávateľ, sa stali zdrojom mnohých legiend. V skutočnosti za objednávkou stál gróf Franz von Walsegg, ktorý chcel skladbu venovať pamiatke svojej zosnulej manželky.
Requiem sa tak stalo Mozartovou labuťou piesňou, dielom, v ktorom sa zvláštnym spôsobom stretávajú témy smrti, strachu, nádeje aj zmierenia. Jeho hudba dokáže byť nežná a pokorná, no vzápätí sa premení na mohutný príval tónov, ktorý poslucháča doslova pohltí. Mimoriadne pôsobivá je najmä dramatická časť Dies irae, teda Deň hnevu, v ktorej zbor a orchester spoločne vytvárajú obraz posledného súdu. Rovnako silné je slávne Lacrimosa, ktorého prvých osem taktov Mozart stihol načrtnúť ešte pred smrťou.
K výslednému zážitku prispeli aj štyria vokálni sólisti – sopranistka Soňa Godarská, altistka Alena Grach, tenorista Juraj Hollý a basista Jiří Rajniš. Spevácky zbor Umeleckého súboru Lúčnica, ktorý pripravila zbormajsterka Elena Matušová, dodal skladbe potrebnú mohutnosť, zatiaľ čo orchester pod Valentovičovým vedením dokázal vystihnúť jej dramatické i lyrické polohy. Mozartovo Requiem bolo nepochybne vrcholom večera. V podaní početného speváckeho zboru a orchestra naplno vynikla jeho sila, ktorú žiadna nahrávka nedokáže sprostredkovať tak ako živý koncert.
