Invázne rastliny v okolí Piešťan
Počas prechádzok v prírode či výletov na bicykli si väčšina z nás všíma najmä krásu okolia. Popri cestách, vodných tokoch alebo na okrajoch polí piešťanského regiónu či okolitých miest však rastú aj invázne nepôvodné rastliny, ktoré sa na Slovensku postupne šíria a ohrozujú pôvodné rastlinné spoločenstvá a menia prirodzené ekosystémy. V regióne a jeho okolí evidujeme výskyt viacerých inváznych druhov. Medzi nimi sú ambrózia palinolistá, pohánkovec (krídlatka), javorovec jaseňolistý, zlatobyľ obrovská či kustovnica cudzia.
Invázne nepôvodné rastliny pochádzajú z iných častí sveta. V našej prírode sa dokážu veľmi rýchlo rozširovať, vytvárajú rozsiahle porasty a postupne vytláčajú pôvodné druhy rastlín. Okrem prírody sú strašiakom aj pre ľudí, a to najmä alergikov, niektoré z nich sú veľkými alergénmi.
Najväčšie zdravotné riziko predstavuje ambrózia palinolistá. Tú môže vidieť v hojnom počte v prírode v okolí Starej Lehoty alebo Modrovej, môže sa nachádzať však aj na iných miestach. Jej peľ patrí medzi najsilnejšie alergény na Slovensku a u citlivých ľudí môže spôsobovať kýchanie, nádchu, slzenie očí, svrbenie aj zhoršenie astmy. Jediná rastlina pritom dokáže vytvoriť veľké množstvo semien, ktoré zostávajú v pôde a klíčia celé roky, preto nestačí jednorazové odstránenie a porasty je potrebné likvidovať opakovane ešte pred kvitnutím.
Na viacerých miestach v okolí Piešťan sa nachádza aj pohánkovec, známy skôr pod názvom krídlatka. Jeho rast bol zaznamenaný v okolí Modrovej, na Striebornici či na konci Ratnoviec pri odbočke na Svrbickú cestu. Táto rastlina vytvára husté porasty, ktoré výrazne obmedzujú rast pôvodných druhov. Rozmnožuje sa nielen semenami, ale aj podzemkami. Na vznik novej rastliny pritom často stačí aj malý úlomok koreňa alebo stonky, preto patrí medzi najťažšie odstrániteľné invázne druhy.
Pri Sĺňave a Drahovciach zase rastie javorovec jaseňolistý. V minulosti sa často vysádzal ako okrasná drevina, dnes sa však nekontrolovane šíri do voľnej krajiny. Produkuje veľké množstvo vetrom roznášaných semien a vytvára aj koreňové výmladky, vďaka ktorým vznikajú nové stromy. Najčastejšie obsadzuje brehy vodných tokov a ďalšie narušené plochy, kde postupne vytláča pôvodné dreviny.
Ďalším evidovaným druhom je zlatobyľ obrovská, známa predovšetkým u alergikov. Vidieť ju môžete hlavne na cyklotrase pri Biskupickom kanáli v úrovni letiska či v okolí Drahoviec pri kanáli Váhu. Rozširuje sa semenami aj podzemkami a vytvára rozsiahle súvislé porasty, ktoré zaberajú priestor pôvodnej vegetácii. U citlivých ľudí môže jej peľ spôsobovať alergické ťažkosti, hlavným problémom tejto rastliny je však predovšetkým jej schopnosť rýchlo ovládnuť celé lokality.
Ďalšou rýchlo sa šíriacou rastlinou je kustovnica cudzia. Jej výskyt bol nahlásený pri Veľkých Ripňanoch, Hlohovci a Beckove. Tento ker sa rozrastá zakoreňovaním dlhých konárov aj semenami, ktoré roznášajú vtáky. Postupne vytvára husté, ťažko priechodné porasty, v ktorých sa pôvodným rastlinám darí čoraz menej.
Všetky tieto rastliny vrátane fotografií, opisu a najmä rád, ako ich vyhubiť, nájdete na webovej stránke Štátnej ochrany prírody SR, kde je aj mapa, do ktorej môžete zaznačiť, kde ste danú rastlinu spozorovali.
Dobré je tiež vedieť, že vlastníci, správcovia alebo užívatelia pozemkov majú podľa zákona povinnosť zabezpečiť, aby sa invázne nepôvodné druhy z ich pozemkov nešírili ďalej. Ak sa na pozemku objavia, musia ich odstraňovať spôsobom, ktorý zabráni ich rozširovaniu. Pri spozorovaní inváznych rastlín sa odporúča postupovať opatrne. Pri druhoch, ktoré sa rozmnožujú aj z malých častí koreňov alebo podzemkov, môže neodborné odstraňovanie naopak prispieť k ich ďalšiemu šíreniu. Je vždy lepšie nájsť si informácie, ako sa daná rastlina či drevina odstraňuje, pretože boj s ňou môže trvať aj celé roky.
