Pred komunálnymi voľbami: Kto v skutočnosti riadi mesto a prečo nie všetko závisí od primátora?

Práve preto zorganizovala Občianska platforma Piešťany verejnú diskusiu s odborníkom na verejnú správu Viktorom Nižňanským a predsedom Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) Vladimírom Slobodom. Cieľom nebolo radiť ľuďom, koho voliť, ale pomôcť im lepšie pochopiť fungovanie samosprávy a pripraviť ich na zodpovedné rozhodovanie vo voľbách.

Kto riadi mesto?

Jednou z najčastejších predstáv verejnosti je, že mesto riadi primátor a všetko ostatné závisí od neho. Podľa Nižňanského je však realita oveľa zložitejšia: „Samospráva nie je primátor. Samospráva sú občania, ktorí si spravujú svoje mesto prostredníctvom volených zástupcov.“

Nižňanský pripomenul, že po roku 1990 sa samospráva oddelila od štátnej správy a stala sa samostatnou verejnoprávnou korporáciou občanov. Mesto preto nerozhoduje vo vzduchoprázdne – musí dodržiavať zákony prijaté parlamentom, pravidlá nastavené ministerstvami a v mnohých prípadoch zohľadňovať aj rozhodnutia vyšších územných celkov. To znamená, že nie všetko, čo sa deje na území mesta, je automaticky zodpovednosťou primátora alebo poslancov.

Sloboda zároveň upozornil, že slovenskí primátori patria v rámci Európskej únie medzi pomerne silno postavených komunálnych lídrov. Napriek tomu nie sú všemocní. Primátor je podľa neho predovšetkým výkonným orgánom mesta. Riadi mestský úrad, zastupuje mesto navonok a zabezpečuje realizáciu schválených rozhodnutí. Mestské zastupiteľstvo je naopak orgánom, ktorý schvaľuje rozpočet, všeobecne záväzné nariadenia, strategické dokumenty a zásadné investície. „Primátor je manažér mesta. Jeho úlohou je dobre hospodáriť so spoločným majetkom a spoločnými peniazmi občanov,“ uviedol Sloboda.

Diskutujúci sa zhodli, že fungovanie mesta je najefektívnejšie vtedy, keď primátor a poslanci dokážu spolupracovať. Ak medzi nimi vznikne dlhodobý konflikt, doplácajú naň predovšetkým obyvatelia.

Občan nie je len volič

Významnou témou bola aj úloha občanov medzi voľbami. Podľa Slobodu má bežný obyvateľ oveľa väčší vplyv, než si často myslí. Môže pôsobiť v komisiách mestského zastupiteľstva, zúčastňovať sa verejných prerokovaní, podávať podnety alebo aktívne presadzovať konkrétne témy.

„Niekedy sú členovia komisií z radov občanov aktívnejší ako samotní poslanci,“ poznamenal Sloboda. Podľa neho je veľkou chybou predstava, že po odovzdaní hlasu vo voľbách sa úloha občana končí.

Ako rozpoznať populizmus?

Pred komunálnymi voľbami zaznela aj otázka, ako rozlíšiť reálny program od populistických sľubov. Sloboda odporučil jednoduchý test. Každý volič by si mal položiť dve otázky:

– Je to v kompetencii mesta?

– Má na to mesto peniaze?

Ako príklad uviedol sľuby, ktoré sa týkajú oblastí mimo kompetencií samosprávy. Kandidát môže napríklad sľubovať riešenie problému, ktorý patrí štátu, ministerstvu alebo vyššiemu územnému celku. Takýto sľub síce môže znieť atraktívne, no primátor ho nedokáže splniť bez spolupráce ďalších inštitúcií.

Podľa Nižňanského je dôležitá aj dôveryhodnosť kandidáta: „Ľudia chcú konkrétne výsledky. Ak niekto niečo sľúbi a následne to splní, získa si dôveru aj do ďalších volieb.“

Kam idú naše peniaze?

Druhou témou diskusie boli financie samospráv.

Mnohí obyvatelia si myslia, že výnosy dane z príjmu, ktoré zaplatia, automaticky zostávajú v meste, kde žijú. Nižňanský vysvetlil, že systém funguje inak. V Piešťanoch ostávajú iba výnosy z miestnych daní. Výnos dane z príjmu fyzických osôb (daň zo mzdy, daň od živnostníkov) sa zhromažďuje centrálne a následne sa prerozdeľuje medzi všetky mestá a obce podľa zákonom určeného vzorca. Ten zohľadňuje počet obyvateľov, počet detí v školách, seniorov či ďalšie parametre.

„Nie je to tak, že dane z príjmu zaplatené Piešťancami automaticky zostávajú v Piešťanoch,“ upozornil. Práve spôsob rozdeľovania tejto podielovej dane považuje za jednu z tém, o ktorých by sa mala viesť odborná diskusia. Poukazuje predovšetkým na to, ako systém spôsobuje, že ekonomicky silnejšie mestá nadmerne dotujú iné samosprávy na úkor riešenia svojich problémov.

Sú samosprávy podfinancované?

Na otázku, či majú mestá dostatok financií, odpovedali obaja hostia jednoznačne.

„Nie, slovenské samosprávy sú podfinancované,“ povedal Nižňanský a pripomenul, že rozsah úloh miest a obcí sa dlhodobo rozširuje, no financovanie sa tomuto vývoju neprispôsobovalo dostatočne.

Sloboda upozornil aj na ďalší problém. Mestá často financujú činnosti, ktoré by mal platiť štát. Ako príklad uviedol prenesený výkon štátnej správy, v prípade stavebné konania. Hoci ich technicky zabezpečujú mestá, štát podľa neho často neposkytuje dostatok financií na pokrytie všetkých nákladov.

Eurofondy

Samostatnou témou boli eurofondy. Obaja diskutujúci sa zhodli, že ide o významný zdroj financií, ktorý pomáha realizovať projekty, na ktoré by mestá z vlastných rozpočtov nemali dostatok peňazí. Sloboda však upozornil, že mestá často čelia rozsiahlej administratíve.

Nižňanský zároveň vysvetlil, že eurofondy nie je možné použiť na čokoľvek: „Ak je výzva nastavená na budovanie cyklotrás, mesto nemôže tieto peniaze presunúť na opravu ciest, aj keby to obyvatelia považovali za väčšiu prioritu.“ Práve preto podľa neho často vznikajú nedorozumenia medzi verejnosťou a samosprávou.

Ako vznikajú rozhodnutia?

Tretí blok diskusie sa venoval tomu, ako sa určujú priority. Mestá majú obmedzené zdroje a prakticky neobmedzené množstvo požiadaviek, nie je preto možné realizovať všetko naraz.

Podľa Nižňanského by základom každého rozhodovania mala byť dlhodobá stratégia: „Mesto potrebuje vedieť, kam smeruje o päť, desať či pätnásť rokov. Bez stratégie sa rozhoduje od problému k problému.“

Dôležitú úlohu podľa neho zohrávajú aj dáta. Moderné samosprávy by mali pracovať s informáciami o doprave, životnom prostredí, školstve či kvalite verejných služieb. Rozhodnutia založené na dátach síce nezaručujú dokonalé výsledky, no výrazne znižujú riziko chýb. Nižňanský zároveň upozornil, že otvorenosť dát je jednou zo základných podmienok dôvery verejnosti: „Ak majú byť rozhodnutia dôveryhodné, občania musia mať prístup k informáciám a vedieť si ich overiť.“

Prečo mesto nevie vyriešiť problém?

Mnohí obyvatelia sa pýtajú, prečo oprava cesty, výstavba mosta alebo rekonštrukcia budovy trvá v meste roky, zatiaľ čo súkromná firma dokáže podobný projekt realizovať výrazne rýchlejšie.

Podľa diskutujúcich je dôvodov viac. Jedným z nich je verejné obstarávanie, ktoré má chrániť verejné financie pred nehospodárnym nakladaním. Zároveň však celý proces predlžuje. Ďalším faktorom je množstvo povoľovacích procesov, legislatívnych požiadaviek a kontrol.

Významnú úlohu zohráva aj takzvaný investičný dlh. „Mnohé cesty, mosty, budovy či siete boli vybudované pred desaťročiami. Dnes sa dostávajú na hranicu svojej životnosti a ich obnova stojí obrovské peniaze,“ upozornil Viktor Nižňanský.

Podľa Vladimíra Slobodu si obyvatelia často neuvedomujú, že každá nová investícia prináša aj budúce náklady. Postaviť športovisko alebo novú budovu je jedna vec, následne ju však treba udržiavať, vykurovať, opravovať a financovať jej prevádzku.

Piešťany a samospráva

Záver diskusie sa prirodzene vrátil k Piešťanom. Obaja hostia sa zhodli, že kvalitná samospráva stojí na komunikácii, dôvere a ochote hľadať kompromisy. Práve nedostatok komunikácie býva často príčinou konfliktov, ktoré následne brzdia rozvoj mesta. Aj preto by sa podľa diskutujúcich mali voliči pred komunálnymi voľbami zaujímať nielen o to, čo kandidáti sľubujú, ale i o to, či rozumejú fungovaniu samosprávy, poznajú kompetencie mesta a dokážu otvorene komunikovať s verejnosťou.

Komunálne voľby totiž nie sú len o výbere primátora. Sú predovšetkým o rozhodnutí, komu obyvatelia zveria správu svojho spoločného majetku, verejných financií a budúcnosti mesta na najbližšie štyri roky. 

zdroj: Občianska platforma Piešťany