Výstava: Ak sa postaráme o vtáky, bude aj nám dobre (2.)
Vo Vile dr. Lisku môžete do stredy 17. júna obdivovať výstavu s názvom Vtáky Piešťan. Okrem autorských fotografií prírodovedca Tomáša Mlynského, ktorý ju zostavil, môžete obdivovať aj vzácne, už historické predmety z ornitologickej a chovateľskej zbierky múzea. Je tiež doplnená o preparáty zo zbierok Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch.
Operence v meste
Na Zemi žije približne 10 300 druhov vtákov, ide o evolučne najúspešnejšiu triedu stavovcov. Vďaka lietaniu sú schopné rýchleho presunu na veľké vzdialenosti a práve z tohto dôvodu majú neuveriteľnú schopnosť adaptácie a vedia veľmi rýchlo reagovať na akékoľvek zmeny životného prostredia, preto sú výbornými bioindikátormi a zároveň ich to predurčuje na kolonizáciu novovznikajúcich mestských ekosystémov. V súčasnosti ide o najdynamickejšie ekosystémy na planéte a ich podiel sa s narastajúcou ľudskou populáciou neustále zvyšuje.
Do miest lákajú vtáky dva hlavné faktory, prvým je dostatok neobsadeného priestoru a s tým súvisiaca pestrá ponuka hniezdnych možností. Väčšina druhov využíva na hniezdenie v mestách primárne mestskú zeleň, ale niektoré synantropné druhy zmenili hniezdnu stratégiu. Dobrým príkladom sú kavky tmavé, ktoré pôvodne hniezdili predovšetkým v stromových dutinách, časom však začala časť populácie využívať diery po ďatľoch v zateplených fasádach budov.
Drobné spevavce vedia zahniezdiť na tých najkurióznejších miestach, v tomto smere sú najväčšími špecialistami sýkorky veľké. V Piešťanoch boli pozorované hniezda v poštových schránkach, v pouličnom osvetlení, dopravnom značení, ale aj v starej kanvici na mlieko umiestnenej v skalke na dekoráciu. Na sídlisku Prednádražie zahniezdili kačice divé priamo na detskom ihrisku v ležiacom dutom pni stromu, ktorý využívali deti ako preliezačku. Sokoly myšiare pôvodne využívali na hniezdenie opustené hniezda havranov čiernych a vrán popolavých, v meste využívajú bežne rôzne výčnelky na fasádach budov a s obľubou aj balkóny.
Druhým faktorom je potrava, ktorá býva v mestách ľahko dostupná a vo veľkých množstvách, ale zároveň je spravidla nutrične chudobná a vo väčšine prípadov nevyhovujúca. Napríklad havrany čierne sa v Piešťanoch naučili pri obchodných centrách vyberať potravu zo smetiakov.
Nie v každom meste sa vtákom darí rovnako. Jednou z najdôležitejších podmienok je dostatok zelene, pričom nezáleží len od množstva, ale aj od rozloženia v rámci mesta. Piešťanci nazývajú Piešťany „zeleným mestom“ a tento štatút si udržali v istých hraniciach až dodnes. Väčšina mestských častí je spolu prepojená líniovou vegetáciou, čo je pre niektoré druhy vtákov veľmi dôležité.
Na početnosť a diverzitu vtákov výrazne vplýva prítomnosť rozsiahleho historického mestského parku a rieky Váh, ktorá preteká priamo cez Piešťany. Významnú úlohu zohráva aj blízkosť vodnej nádrže Sĺňava, v zimnom období preto môžeme medzi Kolonádovým a Krajinským mostom pozorovať vzácne druhy vodného vtáctva. V posledných rokoch tu boli pozorované potáplice malé a stredné, chochlačky morské, ľadovky dlhochvosté a v minulosti aj labute spevavé. Rieka Váh a jej blízke okolie je pre vtáky dôležitou migračnou trasou, čo robí z Piešťan veľmi atraktívnu destináciu pre pozorovateľov vtákov a otvára nové možnosti pre rozvoj cestovného ruchu.
Žijeme v dobe, keď sa ľudia od prírody čoraz viac vzďaľujú. Naše predstavy o prírode v meste sú značne skreslené, väčšina si predstaví dokonale upravený trávnik a pár okrasných stromov. Ľudia si zvykli na komfort a akékoľvek vybočenie z tejto schémy im prekáža a práve preto sú ľudia v mestách v neustálom konflikte s prírodou. Treba si však uvedomiť, či chceme alebo nie, že príroda do mesta patrí a nedá sa z neho vylúčiť.
Tomáš Mlynský
