V obciach regiónu vyrástli máje
„Sadíme my máje, čo nám dajú za ne…“ znelo v posledných dňoch nejednou obcou piešťanského regiónu. Máj, lásky čas, aj tento rok pripomenul jednu z najstarších a najživších tradícií – stavanie májov, ktoré sa v obciach a mestách udržiava dodnes.
V predvečer Prvého mája vyrástli v dedinách vysoké ozdobené stromy, ktoré symbolizujú príchod jari, nový život a lásku. Máj ako strom má však oveľa hlbší význam. Pôvod tejto tradície siaha až do staroveku, keď ľudia verili, že zelené konáre a stromy majú ochrannú silu a dokážu chrániť domy pred zlými duchmi či chorobami. Neskôr sa zvyk rozšíril v stredovekej Európe a na Slovensku sa udomácnil približne od 15. storočia ako súčasť ľudových zvykov.
Máj bol zároveň aj prejavom náklonnosti. Mládenci ho stavali pred dom slobodného dievčaťa ako znak záujmu a čím bol strom vyšší a krajšie ozdobený, tým väčšiu vážnosť mal. V niektorých prípadoch dokonca symbolizoval vážny vzťah či prísľub manželstva. Dnes sa už máje najčastejšie stavajú spoločne ako jeden centrálny strom pre celú obec, no ich význam ako symbolu jari a života zostal zachovaný.
V piešťanskom regióne sa o stavanie májov postarali v mnohých obciach dobrovoľní hasiči, inde sa do toho pustili chlapi z dediny či mládenci z ľudových súborov. Ženy a dievčatá pripravili farebné stužky, ktorými ozdobili vrchol stromu, a nechýbala ani hudba, spev či vystúpenia folklórnych súborov. Vrcholček mája ozdobený plápolajúcimi farebnými stužkami sa potom vztýčil vysoko do oblakov. V niektorých obciach nechýbalo ani občerstvenie či domáce dobroty.
Aj keď sa pôvodný význam mája v priebehu rokov menil, jeho symbolika zostáva. Predstavuje víťazstvo jari nad zimou, obnovu života aj silu vzťahov medzi ľuďmi. Práve preto táto tradícia v našich končinách pretrváva a je stále veľmi obľúbená. Nie ako povinnosť, ale ako prirodzená súčasť života v obciach aj mestách, kde sa staré zvyky stále odovzdávajú z generácie na generáciu.
