Piešťany sa so zimou rozlúčili vynesením Moreny
Do Piešťan prišla jar. Vidno to nielen na tom, že ortuť teplomera pomaly stúpa, čiapky a hrubé zimné kabáty ostávajú doma a počas obeda sa už dá posedieť na teplom slniečku, ale aj v prírode, ktorá sa prebúdza. V záhonoch v meste rozkvitli prvé narcisy, začínajú sa objavovať puky tulipánov a spolu s týmto obdobím prišlo aj tradičné vyhnanie zimy, choroby a všetkého zlého z nášho mesta.
Podľa tradície sa Morena vynášala na Smrtnú nedeľu, ktorá tento rok pripadla na nedeľu 22. marca. Na Námestí slobody v Piešťanoch sa v popoludňajších hodinách zišlo približne tristo ľudí spolu s predstaviteľmi mesta a Folklórnym súborom Žito, aby si pripomenuli túto predkresťanskú tradíciu, ktorá symbolizuje koniec zimy a začiatok nového obdobia, jari, tepla, slnka a života.
Ešte pred samotným vynesením Moreny sa na námestí uskutočnil workshop pre deti, ktorý pripravili členovia Žita. Deti si mohli vyrobiť vlastné malé Morenky, ktoré si odniesli domov alebo ich hodili do rieky. Pred začiatkom podujatia sa prítomným prihovoril aj primátor mesta Peter Jančovič, ktorý návštevníkom poprial pokojné veľkonočné sviatky, veď už pomaly klopú na dvere. Atmosféru blížiacich sa sviatkov prezrádzali aj dekorácie – obrovské kraslice na pódiu či výzdoba na okružných križovatkách a v zeleni.
Dievčatá z folklórneho súboru si priniesli všetko potrebné na výrobu Moreny. Tá sa tradične robí z dreveného kríža, ktorý sa obalí slamou a následne oblečie do plátna a do ženských šiat. V minulosti ju obliekala dievčina, ktorá sa mala v danom roku vydávať, pretože jej to malo priniesť šťastie v manželstve.
Aj tentoraz Morenu spoločne vytvorili, dievčina súca na vydaj jej požičala šaty a začali s ňou tancovať a spievať piesne, v ktorých sa hovorí o tom, že zimu, choroby a biedu z kraja vyháňajú. Nič nie je náhoda a najmä v našom folklóre nie, a veru ako Morenu obliekli a zdvihli, aby ju niesli na jej poslednej ceste, šedé mraky sa potrhali a vyšlo slnko, ktoré až do večera nezašlo.
Ako ženy a dievčatá počas výroby Moreny spomínali, tá nesmela mať vlasy, lebo by sa vraj „schotárila“, utiekla by do chotára a zima a choroba by skákala na úrodu aj na domy a obce. Ako sa v rôznych piesňach zachovaných ešte zo staroslovienskeho obdobia spieva „Morena, Morena, kde si prebývala, tam si prebývala, kde voda zamŕzala“, niesli ju mestom za spevu smerom k Hojdaciemu mostu pri Dome umenia. Počas cesty zneli aj verše „Poj leto, poj, nemeškaj“, ktorými ľudia odjakživa privolávali jar. Ružovolíce dievčence a ženy v krojoch niesli Morenu na čele sprievodu a ich pôvab dopĺňali dievčatká v krojovaných sukničkách a košieľkach, budúce folklórne tanečnice, ktoré zavše zaspievali detské riekanky.
Na Hojdacom moste Morenu najskôr vyzliekli, potom ju zapálili, a keď horela, hodili ju do Váhu, aby ju prúd odniesol preč. Práve takto sa zima symbolicky vyháňa z mesta a spolu s ňou má odísť aj všetko zlé. Morena, známa aj ako Morana, Smrtka či Muriena, bola v slovanskej tradícii spájaná so zimou a smrťou a jej zničenie malo priniesť jar, teplo a nový život.
Hneď nato prišlo na rad Letečko. Dievčatá si na trávniku za Domom umenia vzali pripravené halúzky zlatého dažďa, ktoré predstavujú jar, a za spevu a tanca nimi začali privolávať teplo, slnko a úrodu. Sprievod sa tak vracal späť už s Letečkom, ktoré je presným opakom Moreny – symbolom nového života a prebúdzajúcej sa prírody.
Takto skromne si mesto pripomenulo reálne tradície našich predkov a mnoho o nich naučili aj budúce generácie teraz ešte drobcov, ktorí sa na vynášanie Moreny prišli pozrieť.
