Vojenské letisko Piešťany – história a spomienky
Ponuku kníh z oblasti histórie Piešťan obohatil ďalší zaujímavý titul. Venuje sa téme, ktorá dlhé desaťročia výrazne ovplyvňovala charakter mesta. Touto témou je história vojenského letiska, ktorú knižne spracoval a zostavil Marián Koricina.
Vojenské letisko v Piešťanoch si tento rok pripomína 100. výročie začatia jeho činnosti. V roku 1926, po prieskume miestnych a poveternostných podmienok, do Piešťan prileteli prvé vojenské lietadlá. Išlo o technickú letku Leteckého pluku M. R. Štefánika z Nitry. Onedlho po presune pluku z Nitry sa Piešťany stali aj sídlom Leteckého pluku č. 3 gen. – letca M. R. Štefánika. Išlo o jediný československý letecký pluk dislokovaný na Slovensku. Piešťany a ich letisko sa tak na dlhé desaťročia stali centrom vojenského letectva. Éra vojenského letectva sa v Piešťanoch skončila až v roku 2001. Za vyše 75-ročné obdobie sa tu vystriedalo viacero rôznych leteckých útvarov, či už bojových, cvičných, školských, technických, alebo dopravných.
Pohľad na piešťanské letisko v roku 1928.
Vojenské letisko Piešťany rovnako ako letectvo prešlo v 20. storočí turbulentným vývojom. Obdobie 1. československej republiky sa nieslo v znamení budovania letiska, hangárov, kasární pri letisku, výcviku, modernizácii i masívnej propagácii letectva v duchu hesla: „Vzduch je naše more.“ Rozpad Československa, vznik Slovenského štátu v marci 1939 a druhá svetová vojna priniesli najdramatickejšie obdobie aj pre piešťanské letisko. Československú leteckú techniku a taktiku rýchlo vystriedala technika a taktika nemecká a slovenské letectvo sa aktívne zapojilo do bojov, čo, bohužiaľ, prinieslo i mnohé obete. Piešťanskí letci a posádka zohrali dôležitú úlohu aj v časoch Slovenského národného povstania. Po skončení druhej svetovej vojny nastalo obdobie budovania obnoveného československého vojnového letectva s najpestrejšou technikou, ktorá po vojne ostala.
Po roku 1948, v časoch tzv. studenej vojny, sa naše vojenské letectvo začalo jednoznačne orientovať na sovietsky model. V 50. rokoch 20. storočia nastupuje éra prúdového letectva, ktorá sa významne dotkla aj Piešťan, čo si určite mnohí obyvatelia dodnes dobre pamätajú. Piešťany boli súčasťou leteckej obrany štátu, ktorá bola pripravená na potenciálny stret s vojskami NATO. Naše letisko bolo dôležitým strediskom aj leteckého školstva a výcviku nielen domácich, ale i vojenských pilotov zo spriatelených socialistických krajín, často exotických.
Po roku 1989 a po rozpade Varšavskej zmluvy nastáva významná zmena kurzu vojenského letectva smerom na západné krajiny a NATO. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 bolo letisko súčasťou budovania vojenského letectva Armády Slovenskej republiky, a to až do roku 2001, keď sa táto éra skončila zrušením posledného vojenského leteckého útvaru v Piešťanoch – 32. leteckej základne. Rok 2001 je rokom zániku vojenského letectva v Piešťanoch a dnes sa v priestoroch vojenského letiska a kasárni nachádza Vojenské historické múzeum s množstvom aj leteckých historických exponátov.
Kniha od Mariána Koricinu sa zameriava na túto pestrú históriu s úvodným presahom na pohľad do histórie lietania v Piešťanoch. Táto sa začala už na začiatku 20. storočia prvými kontaktmi Piešťan, najprv s balónmi a čoskoro i s lietadlami. V knihe približuje vskutku veľmi bohaté dejiny letiska, dôležité udalosti, nehody, uvádza prehľad jednotlivých útvarov, leteckej techniky, mená veliteľov, pilotov i civilných zamestnancov.
Piešťanské vojenské letisko za svoju existenciu vychovalo stovky pilotov, mnohí z príslušníkov vojenského letiska v našom meste nakoniec aj ostali žiť. Tu treba spomenúť dôležitú úlohu tejto knihy. A tou sú spomienky. Presnejšie zachytenie spomienok priamych aktérov, spojených s vojenským letiskom. Marián Koricina sám 25 rokov pracoval na piešťanskom letisku – presnejšie v jeho civilnej časti. Vytvoril si kontakty a priateľstvá aj medzi vojakmi, s ktorými „civili“ zdieľali spoločné letisko. Už tu sa zrodila jeho túžba dozvedieť sa o histórii letiska viac.
Ide už o druhú Koricinovu knihu s tematikou letiska. V roku 2021 napísal a Balneologické múzeum Imricha Wintera vydalo podobne rozsiahlu knihu Civilné letisko Piešťany s množstvom fotografií a údajov. Vďaka práci na nej sa dostal k informáciám a kontaktom, a nakoniec i k túžbe vydať históriu aj vojenskej časti letiska. Pozoruhodný je tiež fakt, že knihu si vydal sám vlastným nákladom.
Ako sa autor sám úprimne vyznáva, „táto knižka si nekladie nárok na úplnosť a objektivitu historickej práce. Jednotliví hrdinovia a udalosti tu majú miesto podľa toho, ako výrazná a zaujímavá stopa sa našla, alebo podľa toho, či sami pamätníci vedeli dobre vypovedať svoj príbeh.“ Z textu knihy je cítiť úprimný vzťah k letisku a snahu vyjadriť poctu nielen jemu, jeho histórii, ale najmä poctu všetkým, ktorí tam počas existencie vojenského letiska pracovali a spojili s ním svoj život.
Publikácia má 319 strán a obsahuje 329 fotografií a obrázkov. Kúpiť si ju môžete za 25 eur v expozícii Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch.
zdroj: Balneologické múzeum Imricha Wintera Piešťany
