Dolný Lopašov skákal pod šable dva dni, aby v závere pochoval basu
Dva posledné víkendové dni – v sobotu 14. a v nedeľu 15. februára – chodili Dolnolopašovčania s muzikou, spevom a šírili dobrú náladu. Tancovali, spievali, jedli šišky, fánky, ale aj klobásu či slaninu, zapíjali kofolou, džúsom, ale aj pálenkou, a obveseľovali susedov z horného, dolného konca i stredu dediny. Chcelo to riadnu dávku vytrvalosti a „kondičku“.
Tanec Pod šable tancovali jedenásti či dvanásti mládenci s veľkým nadšením aj pokrikom. Dievčatá sa za ten čas zvŕtali okolo nich. Bolo to veľkolepé ľudové folklórne pásmo, ktoré navodilo radosť. Človek na pár chvíľ zabudol na starosti.
Veselá chasa roztancovala a rozospievala celú obec. Mládenci mali na sebe ľudové odevy z konopného či ľanového súkna, dievčatá sa vyobliekali do dolnolopašovských krojov s vlniačikmi či kabátikmi a do tanca i spevu im vyhrávali Lopašovskí chlapci. Kráčali od domu k domu, aby na koniec fašiangu nebolo v dedine jedinej nevytancovanej dievky či ženy. V kostýme richtára bol tento rok odetý Viliam Novák a hajdúcha robil Martin Ďuriš.
Šabľovníci na čele s hajdúchom, dievčatami uprostred a s dychovkou v pätách neobišli nikoho, kto mal záujem. Či to boli predavačky v potravinách, obsluha v šenku, blízka či vzdialená rodina alebo priatelia. Odmenou za tanec, vytočenie hospodárov dievčinami a vykrútenie gazdiniek mládencami bola bohatá výslužka ako prejav vďaky. Aj tento rok mali mládenci odeté košele, ktoré im minulý rok šili v Trenčíne, a lajblíky, ktoré im zhotovila obyvateľka Dolného Lopašova. Financie si vyzbierali z výťažku z tomboly a pochovávania basy a na kroje im prispela dotáciou obec. „Takto si chceme aj v budúcnosti vynoviť naše kostýmy,“ zdôraznila tanečníčka Viktória Nováková.
Ako sme už uviedli, do uniformy hajdúcha sa preobliekol a zisťoval situáciu Martin Ďuriš. Tam, kde mali bránku zamknutú, znamenalo, že nie sú doma, lebo vraj na dedine sa zvyčajne bránka, ak sú ľudia doma, nezamyká. Lopašovčania už veselú chasu vyčkávali – obyčajne za bránkou čakala gazdiná, gazda i deti – a všetci sa spoločne tešili z príchodu fašiangovníkov. Mládenci najskôr zatancovali tanec s názvom Pod šable, potom richtár Viliam Novák vyzvŕtal gazdinú a niektoré z dievčat gazdu, a ak bolo v dome viac dcér či synov, na pomoc prišli ďalší zo sprievodu a vyzvŕtali celú rodinu.
Gazdiná im za tancovačku a muziku ponúkla pohostenie. Aj to bolo, ako sa patrí. Ani v ďalších obydliach sa domáci neokúňali, niektorí si zatancovali, iní len popočúvali, pretože držali smútok za niekým, kto odišiel z tohto sveta. Gazdinám to však nebránilo, aby šabľovníkov nepočastovali milým úsmevom či nápojmi a jedlami.
Aj tento rok pochôdzka trvala dva dni. Hudobníkom – Lopašovským chlapcom – prišli na pomoc ich kolegovia z Červeníka a Bučian. Dozvedeli sme sa, že ústrednými postavami spojenej kapely sú Ľubo Jurkas a Ján vydarený.
V nedeľu podvečer sa cez dedinu špacíroval fašiangový sprievod aj s basou, pretože v kultúrnom dome sa chystalo jej obligátne pochovávanie a potom parádna zábava. Ej, bola to zábava, ako sa patrí – ruka hore do hlbokej noci a niekto ňou mával azda aj do bieleho rána!
