Štyri dámy v zrelom veku ochutnali almáziu v juhovýchodnej Ázii (1.)

Práve Mária nám poskytla na zverejnenie denníček, ktorý si počas zimnej dovolenky v letoviskách Ázie písala. Jej kamarátky pridali fotografie. Nech sa páči, cestujte spolu s kamarátkami, ktoré sa poznali, no exotická dovolenka ich priateľstvo ešte viac utužila. Spojilo ich cestovanie, kúpanie v mori, slnenie, spoznávanie troch krajín a množstvo zážitkov. Pohodlne sa usaďte, tu je rozprávanie 73-ročnej Márie z Piešťan.

Mali sme ísť aj do Laosu, no Táňa zvolila Thajsko

Bol krásny augustový deň, keď som sa s Táničkou stretla v meste na kávičke. „Táni, poďme niekam do tepla, nemám rada zimu,” hovorím jej. A ona na to: „A kam by si tak chcela ísť?” Prvé, čo mi napadlo, bola juhovýchodná Ázia a v nej Vietnam, Laos, Kambodža. A tak sa to začalo.

Táňa mi do mesiaca poslala itinerár. Mali sme cestovať takto: Viedeň – Peking – Phuket, Phuket – Da Nang, Da Nang – Phu Quoc, Phu Quoc – Ho Chi Minh, Ho Chi Minh – Siem Reap, Siem Reap – Phuket, Phuket – Koh Yao Noi, Koh Yao Noi – Phuket a cez Peking domov. Namiesto Laosu totiž naplánovala Thajsko s priľahlými ostrovmi.

Moja cesta sa začala v Piešťanoch na železničnej stanici v pondelok 1. decembra 2025. Vlak o 7.05 h ma odviezol do Bratislavy a odtiaľ Flixbusom na letisko do Viedne. Na letisku sa dozvedáme, že do Thajska treba vyplniť tlačivá: Vstup do krajiny. Nedarí sa nám ich vyplniť. Prišla Táňa zo salónika a s frfotom po pár prossecách vstupné karty vyplnila zo svojho androidu, no nič nám na e-mail neprišlo. Pretože nič nemáme a už ani nemáme čas, zvyšuje sa adrenalín. Sedíme nervózne v lietadle a hovoríme si – v Pekingu máme kopu času, tam to spravíme. Lietadlo odlieta načas a s Ivetou sedíme na strategickom mieste pri WC. Čaká nás desaťhodinová cesta.

Sme v Pekingu. Vybitý telefón, nefunguje internet, neprechádzajú e-maily. Táňu bolí koleno. Nevieme sa zaregistrovať do Thajska. Znechutené čakáme päť hodín na letisku na lietadlo na ostrov Phuket. Najlacnejšia cesta nemusí byť najvýhodnejšia. Ešteže Táňa vytiahla „dezinfekciu“, na ňu sa dá vždy spoľahnúť.

Náročné cestovanie – všetky sme zničené, z každého vlasu mi tečie

2. 12. 2025 – utorok

Čakáme ešte tri hodiny. Uvidíme, či nás vpustia do Thajska. Nejaké zmeny, v januári to ešte nebolo. Let z Pekingu do mesta Phuket trvá ďalších päť hodín a už sme zničené. Vzlietli sme o 11.30 h a na Phukete pristávame o 16.30 h, už začína byť tma. Objednávame si taxi na ubytovanie a ukladáme sa všetky v jednej izbe na jednu noc, pretože ráno zasa odchádzame.

3. 12. 2025 – streda

Znova letíme, a to z Phuketu cez Bangkok do vietnamského Da Nangu. Večer ma pochytil strach – Mária, kam sa to do čerta trepeš? Neobsedíš na tom tvojom zadku, čo stále vymýšľaš… Zapovedala som sa, že končím s cestovaním. Už to nie je to, čo bývalo. Ešte k tomu ten zlomený členok. Samozrejme, že sa ozýva. No nič, exotika sa začína.

Zmenili terminál, posúvajú let. Znova stres. Vybrať kufre a opäť sa čekovať. Sedíme v lietadle už pätnásť minút a počúvam zvláštny zvuk, ako keď nechce naštartovať „embéčka”. Meškáme dve hodiny. Hrozný zvuk. Ľudia pozorujú letušky. Nakoniec sme však šťastlivo doleteli o 15.30 h do Bangkoku. Lietadlo nám odlieta o 16.20 h a gate má byť zatvorená o šestnástej. Hurá, stihli sme to o 15.57 h. Kufre nám už nevzali, vraj prídu na druhý deň.

Z každého vlasu mi tečie, tričko totálne prepotené. Ani by som si nepomyslela, že v tejto situácii sa tak vzpružím, ale sedím v lietadle do vietnamského Da Nangu. Čo nás čaká na letisku? V Phukete sme stretli dvoch chlapcov Slovákov. Jeden cestoval z Japonska a druhý z Phuketu do Bangkoku. Dosť sa čudovali, že štyri ženy v zrelom veku cestujú po Ázii.

Vietnam: Zažili sme dážď, perlovú farmu, Dračí most i Mramorové hory

4. 12. 2025 – štvrtok

Sme v hoteli v Da Nangu, v ktorom nás očarilo krásne letisko. Mestom preteká ním rieka Han, leží na pobreží Juhočínskeho mora a nachádza sa tu najväčší námorný prístav v strednom Vietname. Hotel, v ktorom sme ubytované, sa volá Soho. Je priemerný a bez raňajok, izba i kúpeľňa sú veľké. Stihli sme večeru aj s bežiacim potkanom. Videli sme more, vonku dosť fúkalo. Kúpili sme si pršiplášte na zajtrajšok. Chystáme sa na Ba Na Hills – „zlatý most“.

5. 12. 2025 – piatok

Ideme na organizovaný výlet. Pri hoteli pristáva autobus. Ba Na Hills nás privítal dažďom, ešteže som sa vybavila. Dievčatá sú v šľapkách a naľahko oblečené. Kupujú pršiplášte a ponožky. Fakt je to tu úžasné. Škoda, že počasie nevyšlo. Je to tu rozdelené na tri zóny, teraz sedíme v tretej, vo francúzskej village. Vezieme sa lanovkou. Neuveriteľné, čo Francúzi v takej výške vybudovali. Prvý vstup ma očaril, pripadala som si ako v Disneylande pri Paríži. V druhej zóne sme si dali obed a pivo a pozreli sme si vianočnú šou. Večer sme si ešte pozreli fascinujúcu krásu nočného Da Nangu na vyhliadkovej plavbe po rieke Han a uvideli nočnú šou na Dračom moste. Niečo podobné som zažila v Singapure.

6. 12. 2025 – sobota

Dnes sme boli taxíkom na výlete v meste Hoi An pozrieť si pagodu Linh An a Mramorové hory a tiež jaskyňu Am Phu. Potom sme si prezreli Lady Buddhu – bohyňu Súcitu, je to 67-metrová socha na polostrove Son Tra. Od jaskyne sme sa znova taxíkom, ktorý nás čakal, presunuli do Hoi An, ktoré leží na pobreží v provincii Quang Nam. Toto mesto sa nachádza pri ústí rieky Thu Bon a má viac ako 120-tisíc obyvateľov. Tam sme si prenajali loďku s miestnym rybárom, ktorý nám urobil vyhliadkovú plavbu okolo ostrovčeka. O piatej sme sa vrátili do hotela unavené, ale šťastné.

7. 12. 2025 – nedeľa

Vstávame o 5.30 h a odlietame na ostrov Phu Quoc, najväčší vo Vietname. Jeho rozloha je 574 kilometrov štvorcových a leží 44 km od pevniny. Na ostrove sa nachádza medzinárodné letisko a je na ňom niekoľko pláží. Teším sa, že už budeme oddychovať. Čakalo nás prekvapenie. Ubytovali nás v rybárskej osade medzi domácimi. Na pláži kravy, psy a mačky. Ubytovanie dobré, ale to okolie – nevadí. Musí byť dobre, päť nocí za 70 eur bez raňajok, čo by sme ešte chceli. Každá má sama izbu, bez okien, ale s klimatizáciou. Sedenie je spoločné.

8. 12. 2025 – pondelok

Berieme taxík a ideme na pláž Long Beach, najobľúbenejšiu na ostrove. Tiahne sa do dĺžky asi 20 km. Počasie super – 30 stupňov, voda výborná, krásna a čistá. Niečo úžasné pre dušu aj pre telo.

9. 12. 2025 – utorok

Zastavili sme sa na perlovej farme. Keď sme uvideli tú krásu, boli sme vo vytržení. Toľko by bolo toho čo nakúpiť. Ivet bude mať narodky, tak sme sa poskladali a kúpili je krásny náramok z perál. Na pláži sme sa slnili, kúpali, pili kokosovú šťavu a užívali si zaslúžený oddych.

10. 12. 2025 – streda

Boli sme na celodennom výlete loďou po troch ostrovoch – Hon Thom prechádza cez Hon Roi a Hon Dua. Na prvom ostrove sa šnorchlovalo. Na druhom sa jedlo a kúpalo, dali sme si znova kokosový orech. Na treťom ostrove sme navštívili zábavný park. Pretože tam nebolo veľa času a množstvo ľudí, radšej sme si sadli na pivo. Naspäť sme sa zviezli lanovkou cez všetky tri ostrovy. Hon Thom Cable Car je najdlhšia trojlanová lanovka na svete – je dlhá takmer osem kilometrov a jazda trvá dvadsať minút. Zanechalo to v nás nezabudnuteľný zážitok nad morom a prírodou. Pre mňa to bolo niečo úžasné. Večer sme oslavovali narodeniny. Tá naša Nastenka sa nezaprie.

11. 12. 2025 – štvrtok

Prebudím sa o 9.30 h, na Slovensku je 15.30 h. Chceme si urobiť voľ-nejší deň. Chystáme sa na nákupy. Zajtra odlietame do Kambodže. V meste na trhoch bolo výborne. Keby som mala parťáka, zostala by som tu žiť. Tak mi toto prostredie vyhovuje. Aj dievčatá boli veľmi spokojné s nákupmi, iba Ivet obvinili, že nezaplatila. Potom sa to vyjasnilo, ale bol to nepríjemný zážitok.

(Pokračovanie v PT 8/26) Mária z Piešťan/(vd)