Zabudnuté osobnosti z Piešťan: Frederick Stafford

Fridrich Strobel von Stein (umelecké meno Frederick Stafford), inak známy aj ako Frico Štróbl, sa narodil v Piešťanoch 11. marca 1928 do rodiny továrnika. Maturoval na miestnom gymnáziu v roku 1946. V tomto období patril medzi najlepších slovenských plavcov a vodných pólistov. Mal výrazný podiel na vodnopólových úspechoch družstva z generácie Škarka, Vereš, Orosz, Gleso, Vadrna. V roku 1944 mal plavecký oddiel 54 členov, z toho 26 aktívnych pretekárov, ktorí prekonali 21 slovenských rekordov a Frico patril medzi nich.

Ďalším zaujímavým momentom z jeho života v našom meste patrí skutočnosť, že bol prvou a veľkou študentskou láskou Hany Hegerovej. Naša najvýznamnejšia a najlepšia šansonierka navštevovala niekoľko rokov aj piešťanské gymnázium. Vždy spomínala na nesmierne romantické zamilované stretnutia. Na člnkovanie sa v starej pramici po Váhu, na skutočnosť, aký veľký bol Frico fešák a džentlmen.

Frico Štróbl mal výrazný podiel na vodnopólových úspechoch družstva z generácie Škarka, Vereš, Orosz, Gleso, Vadrna.

V roku 1948 emigroval, keď sa v zahraničí odpojil od vodnopólového družstva. Usadil sa v Austrálii, kde vyštudoval prírodné vedy a chémiu i s doktorátom. Vypracoval sa do vysokých manažérskych pozícií vo farmaceutickom priemysle, hlavne vo firme Bristol Meyers.

Práca ho zaviedla v roku 1964 do Bangkoku. Na neďalekej pláži pozoroval natáčanie nemeckého dobrodružného koprodukčného filmu Die Diamantenholle am Mekong v hlavnej úlohe s Marianne Hold. Vzplanula vášnivá láska a týždeň po zoznámení sa na mieste oženil.

Na svadbe, ktorej sa zúčastnil aj filmový štáb, zaujal francúzskeho producenta a režiséra Andrého Hunebella. Frico dostal prvú hereckú ponuku na chystanú sériu filmov o agentovi OSS 117. Bez akejkoľvek hereckej skúsenosti a prípravy návrh prijal so slovami: „A prečo nie?“ V úspešnej sérii po jeho boku hrala aj Marina Vlady. Bol mimoriadne charizmatický, vyšportovaný a krásny muž. Hovoril piatimi svetovými jazykmi. Na začiatku hereckej kariéry prijal umelecké meno Frederick Stafford.

V druhej polovici 60. rokov vytvoril viacero hlavných postáv vo vojnových alebo špionážnych filmoch francúzskej, nemeckej a talianskej produkcie. Natočil okolo 20 snímok, ktoré sa v Československu nesmeli hrať. Medzi najznámejšie filmy, v ktorých stvárnil hlavnú postavu, patrí horor Alfreda Hitchcocka – Topaz. Film z roku 1969 mal výborné obsadenie: Phillipe Noiret, Dany Robin, Claude Jade, Michel Piccoli, John Forsythe…. Medzi týmito vynikajúcimi hercami dostal Frico hlavnú úlohu, ktorá ho preslávila vo svete, ale v Československu sa o ňom nemohlo písať ani publikovať, odkiaľ pochádza.

Pri natáčaní filmu Metti… che ti rompo il muso v roku 1973 sa zamiloval do herečky Margaret Rose Keil a na krátke obdobie opustil svoju rodinu. Jeho manželka Marianne so synom zmizla bez stopy v septembri 1973. Po niekoľkých mesiacoch sa našla a dávala sa do poriadku pod dohľadom psychiatrov.

Posledný film, horor Vlkolakova žena, natočil v roku 1976. V tej dobe už trvale žil vo Švajčiarsku. Za Fricom do tejto krajiny neskoršie v 60. rokoch emigroval i jeho brat Pavol a sestra Katarína. Svojej matke, ktorá stále žila v byte v Piešťanoch, v ich zoštátnenom dome na Teplickej ulici, synovia vybavili vysťahovalecký pas a celá rodina zostala spolu vo švajčiarskom Zürichu. S Marianne mal jediné dieťa, syna Rodericka narodeného v roku 1964.

V roku 1979 letel s bratrancom, chirurgom Pavlom Krahulcom, v jeho malom športovom lietadle, ktoré sa zrútilo do Sarnersee neďaleko jeho domu. Obaja boli na mieste mŕtvi. Frico mal iba 51 rokov, doktor Krahulec len 35.

Rok pred tragickou nehodou Frica, na pozvanie rodiny Štróbl, navštívil v Zürichu piešťanský lekár Peter Melicháč: „S mojou rodinou sa poznali od študentských čias na piešťanskom gymnáziu a naše vzťahy boli veľmi priateľské. I keď som bol mladý, Frico si ma obľúbil. Každý deň sme spolu hrali tenis, ktorý hral vynikajúco. Chodili sme spolu na kávu a plávať do plaveckého areálu v mestečku Zollikon na kraji Zürichu. Bol nesmierne populárny, významná osobnosť. Vždy, keď sme prišli k bazénu, vyhradili nám jednu plaveckú dráhu a Frico sa cítil ako na svojej milovanej Eve. Pozval ma aj na let helikoptérou, ale moji krstní rodičia Paľo a Jana Štróblovci mi ho zo strachu a zodpovednosti za mňa zakázali. Frico sa stal mojím veľkým vzorom svojou srdečnosťou, pracovitosťou, športovým duchom a obdivuhodnou pokorou a skromnosťou. Ďakujem Bohu, že som mal možnosť Frica osobne spoznať a stráviť nádherné tri týždne aj v jeho spoločnosti. Nikdy nezabudnem na krásne spoločné chvíle a zážitky.“

Až po Fricovej smrti manželka Marianne prijala meno Strobl. Nesmierne zaujímavý osud úspešného rodáka z Piešťan, ktorý sa dokázal výrazne presadiť vo svete.

Alžbeta Vlčková